ESENCIA ŠŤASTIA

    Tvoja esencia začína nad obcou Vrícko, smer Úplaz. Cesta začína v doline, kde je všade okolo pekné, lesné prostredie. Široká cesta, ktorá ide okolo horského potoka prirodzene volá človeka na spojenie s prírodou. Od začiatku cítim tvoju väčšiu hĺbku duše. Tvoju zvedavosť, aké to dnes bude a tvoju potrebu spojiť sa so svojou dušou. Tak poďme na to.

Po chvíli pohodlnej cesty prichádzam na miesto Bak, odkiaľ tvoja trasa smeruje do strmých kopcov, ktoré sú všade okolo. Cítim u teba hlbšiu rovinu lásky a prichádza informácia pre teba, že pri tvojej úrovni lásky je potrebné ju nežiť iba k deťom, blízkym ľuďom. Ale ži ju všade okolo. Ži ju k času, tvojmu času. Tvojej ceste životom. Čas nie je iba ubiehajúce minúty, ale prítomný pobyt na Zemi. Každý okamih tvojej cesty. Miluj svoj čas, žehnaj mu. Je to tvoj dar. Pri tvojej úrovni lásky dokážeš meniť svet na lepšie miesto. Preto vnímaš hlbšie roviny svojej cesty, aby si priniesla túto svoju vibráciu každodenným životom na Zem a pomohla tak robiť svet lepším. Žehnaj času lebo to tak cítiš.

Pokračujem strmým výstupom našimi krásnymi lesmi. Je darom a odmenou byť v prírode. Teraz v strede leta všetko kvitne, vonia, ukľudňuje, čistí, nabíja. Príroda je chrám. Trasa je príjemná, aj keď je potrebné si máknuť na vrchol. Štverám sa na kopec a užívam si každý moment tvojej trasy. Striedajú sa úseky bukového lesa spolu s romantickými ihličnatými lesmi. Čoskoro sa vynáram na okraji lesa a s blížiacim sa vrcholom sa mi odkrýva okolie široko, ďaleko. Slovensko je krásne. Vysoké, strmé kopce, jeden za druhým naukladané vedľa seba tak ako to dokáže iba Matka príroda. Celé pohoria pokryté zeleným kabátom, kam oko dohliadne. Tie výhľady sú krásne.

Trasa pokračuje hrebeňom kopca Skalky. Doteraz som vnímal príjemnú, láskavú energiu tvojej esencie. Prechádzam tmavším lesom a tu z ničoho nič prišiel pocit nepokoja, nepohodlia. Taký nepokoj v duši. Chvíľu vyhodnocujem, čím to je, ale pocit rýchlo ustupuje. Iba je na tvojej ceste. Zároveň sa dostávam znova na otvorené priestory hrebeňa a stretávam mladú rodinku na výlete. Dvaja dospelý a dve dievčatá. Už z diaľky, s detskou nevinnosťou, veľkou láskou, úplne spontánne a čisto, sa dievčatko vpredu teší  môjmu psíkovi. „Aký je krásny, počujem z diaľky”. Celá pri tom žiari. Žiarenie toho dievčatka vnímam veľmi jasne. Je to krásne. V energiách cítim, že to je odkaz pre teba. Je ako ty, keď si bola v jej veku-asi desať rokov. Láskavá, žiarivá, spontánna-vzdušná. Proste šťastná. Pocit nepokoja pred pár minútami bol v okamihu preč a už sa nevrátil. To dievčatko je presne ako ty, tvoja energia, ktorou si.

Dostávam sa na miesto Janková a sprievodca ma vedie na presné miesto tvojej esencie. Schádzam z chodníka dole strmým lesom a asi v polovičke kopca nachádzam tvoje miesto. Je to mladý dub, z ktorého v jednom mieste, jednom spojenom kmeni vyrastá päť samostatných stromov. Tvoria rodinku a pre teba je to symbol piatich tvojich najbližších ľudí v živote. Tvoja najbližšia rodina. Kladiem fľaštičku na presné miesto, medzi kmene stromu. 

Nechávam esenciu pracovať a píšem ti odkaz od vzdušných bytosti tejto časti lesa, ktoré sa tu preháňajú medzi stromami:

Čas býva šťastím. Žehnaj čas dcéra vzduchu, pretože tvojou danosťou je vzdušnosť. Dostala si ju do vienka a ako malé dievča si ju žila. Slobodne a vzdušne. Tvoja duša sa vznášala životom. Teraz smúti, ale to dievčatko je stále v tebe. Je tam vždy, keď mu ponúkneš ruku, aby slobodne a vzdušne vystúpilo z vnútra a rozlialo svoju dušu svetu. Pretože svet potrebuje radosť, slobodu, vášeň a detskú nevinnosť. Dovoľ si otvoriť dušu, otvoriť srdce. Vydýchnuť ťažobu sveta a dovoliť tomu dievčatku v tebe uvoľniť energiu slobody, vášne, radosti a nevinnosti. Energiu šťastia. Pretože ňou si a svet ju potrebuje. Pretože... Pretože...