ESENCIA ZNOVUZRODENIA
Je ráno a ja som dorazil do dedinky pod Kojšovskou Hoľou. Natešený sa vzďaľujem od auta a všade je poriadne hustá hmla. V duchu si hovorím - bude riadne veselo. Čaká ma dlhý výstup strmým svahom na vrchol Kojšovky a hneď vchádzam do lesa. Asi po piatich minútach rezkej chôdze sa v hustej hmle, kúsok odo mňa, začali hádať sojky a mne to pripomenulo ruch v meste. V lese nemám rád väčší počet ľudí a hovorím si, že taká silná hmla, väčšinu ľudí odradí. Bude viac kľudu v lese. Sprievodca ma upozorňuje, že to nie je moja esencia, ale tvoja. Tak to hneď púšťam z hlavy. Vykračujem si ďalej a začínam zhlboka dýchať.
Spontánne sa obzriem vľavo a neverím, načo sa pozerám. Asi desať metrov odo mňa si leží a oddychuje nádherná srnka. Tak peknú tvár srnky som ešte nevidel. Ani náznak strachu, úplne ma prijala, že tam som. Viem, že v takej malej vzdialenosti nesmiem zastať, aby som ju neodplašil. Tak pokračujem v ceste bez najmenšieho zastavenia. Počas chôdze som sa zadíval do tých veľkých, čiernych očí a krásnu chvíľu si pozeráme do duše. Ešte viac som sa pousmial, keď kúsok od nej som zazrel ďalšie dve srny. Hovorím si, že to krásne začína. Hneď mi prišla info, že by si mohla viac pracovať s prírodou na svojej ceste.
Pohladený na duši si vychutnávam každý ďalší krok strmým svahom. Čím viac sa dostávam do väčšej výšky, hmla sa začína hýbať. Cestuje sem a tam po rozľahlej kotline. Cítim sa ako pán hmly, pretože kam sa pohnem, hmla sa presúva so mnou, takže okolo mňa je stále viditeľnosť. Akoby som to ovládal ja. Pripomína mi to súčasný stav. Napriek zahmlenému okoliu, tam, kam sa pohneme je vidno to, čo vidieť potrebujeme. Dorazil som na vrchol a nezmôžem sa na nič, iba stáť a vnímať tú chvíľu. Je to prekrásne miesto a príroda spúšťa divadlo, na ktoré si vždy rád v budúcnosti spomeniem. Hmla je neustále v pohybe, každú chvíľu sa odkrýva iná časť panorámy. Neviem ti to opísať, skrátka iba prítomnosť v nemom úžase. Vychutnávam si to, čo najviac. Hmla to všetko nádherne umocňuje. Strieda sa temné divadlo s krásnou panorámou prírody. Znova zažívam dokonalosť pocitu Byť. Bez slov v pravde.
Sprievodca ma prerušuje a navádza na miesto tvojej esencie. Smerujem dolu z vrcholu inou stranou ako som prišiel. Asi po pätnástich minútach chôdze, dolu strmým svahom, ma sprievodca dovedie na miesto, ktoré označuje ako "Prameň života." Na prvý pohľad úplne bežné miesto v lese, ale energicky viem, že to je inak. Sadnem si na padnutý strom, ktorého vyvalené korene mi pripomínajú fontánu vody zo Zeme. Otváram fľaštičku a začína sa ti tvoriť esencia, ktorá je veľmi silná vo svojom obsahu. Obsahuje východ slnka, cesty našich predchodcov, ktoré smerovali k tomu, aby si ty pokračovala v ich úsilí o pravdu, čistotu a božskosť. Obsahuje znovuzrodenie teba na novej ceste práve teraz. Postavenie sa svojmu strachu, úľavu a lásku k zajtrajšku. Navnímaš si ju sama.
Píšem ti odkaz pre teba:
Cesta je daná Bohom. Vedomí ľudia za to ďakujú a snažia sa ju naplniť. V chápaní Boha, ale to snaženie nie je. Je to oslobodzovanie sa. Čistenie nepotrebného, aby sa ukázala perla vo svojej kráse. Nevedomí ľudia sa tej ceste snažia vyhnúť, pretože to bolí. Je to však návrat k čistej božskosti, ktorú prvý človek dostal od Boha pri príchode na Zem. Prijmi teda svoje znovuzrodenie. Prijmi svoju čistotu, aby čistota bola čistotou a cesta bola cestou. Pravou, prítomnou, čistou, pravdivou, božskou. Znovuzrodenie je tvojou cestou. Prijmi ho s láskou a ži ho v prítomnosti.
Po skončení sa poberám znova výstupom na vrchol. Tam ma opäť čaká divadlo prírody, kde stále prebieha tanec hmly medzi vrcholmi Kojšovky.
S veľkou vďačnosťou sa vraciam domov a ďakujem ti v duchu za tvoju esenciu. Za možnosť žiť znovuzrodenie prírody v hmle a teba v ceste.