ESENCIA ZJEDNOTENIA

     Piatok ráno a vyrážam od auta na miesto tvojej esencie. Začínam dole v doline a miesto je vysoko na vrchole poriadne strmého kopca. Každý krok sa zahryzáva do náročného terénu a stúpam akoby do nebies, po schodoch prírody. Natešený, uvoľnený vyšľapujem a začína sa mi ozývať duša. Cítim jej smútok. Cíti sa unavená toľkými životmi nosenia svetla, boja na svetelnej strane nebies. Toľko obetovania, ťažkých karmických životov. Všetko duša vie a cíti. Nekončiaca strmosť pripomína telu a duši, že aj keď si duša vybrala náročné cesty životom na Zemi, akosi v tej ťažobe a bolesti sa skrýva niečo, čo jej robí dobre. Akoby ani inak nevedela duša žiť.

Práve tie náročné výzvy zároveň plnia dušu spokojnosťou a úľavou, keď je po nich. Neustále strmý kopec má schované malé úseky, kde sa strmosť stráca a duša, telo si na chvíľu môže vydýchnuť a nabrať dych. Sú to desať, dvadsať metrové úseky, ale v správnom okamihu majú cenu zlata. Po nich znova telo a duša zaberú ako motor, pracujú naplno. Vo vnútri však je neoblomná istota, že nie je prekážka, ktorú by som neprešiel. Práve naopak, v ťažobe tých prekážok cítim svoj život, svoju silu, svoju dušu. Je presne na to stvorená. Začínam chápať, že nie ťažkosť protisily v živote ma vyčerpáva, ale ako tú ťažkosť vnímam.

Keď sa prikloním na stranu slabosti a vytvorím v sebe obeť, je to náročné, dáva ma to dole s vibráciami. Keď sa ale zameriam na to, že ma to vedie cestou sily, pokroku získavam pocit sily, veľkosti. Začína sa vo mne zjednocovať pocit, prečo v živote toľko protisily. Ťažoba sa spája so silou, smútok s radosťou, únava s ľahkosťou. Zrazu chápem, že každý krok v živote bol veľmi dôležitý. Vedomie si volí lásku, svetlo a v sekunde mizne smútok z duše. Zhlboka dýcham, vydychujem, cítim sa slobodný, voľný. Duša chce lietať. Je jednotná.

Dostávam sa pod vrchol kopca a otvára sa priestor, robím fotku. Krásny výhľad do okolia a hovorím si, že častejšie si je potrebné vychutnať ťažké úseky v živote. Zastaviť sa a uvidieť pozitívnu stránku ťažkej etapy života. Zastavenie stojí za to. Človek zbadá, čo prešiel a že v ťažkosti je ukrytá aj krása, dôvod, prečo sú veci ako sú. Po chvíli pokračujem a začína pršať. Ako kráčam časť lesa, kde som si ju pamätal z predošlých výstupov, bola fuč. Vyťažený pás lesa chýbal a mne prišla odpoveď: "To, čo bolo v minulosti už neplatí. Je tu nový stav -  jednota.  V pršiplášti sa približujem k vrcholu, je to asi kilometer stále strmým kopcom. Ale už sa teším lebo viem, že nie som ďaleko.

Teším sa na ten priestor, je veľmi magický. Výzorom aj vibračne. Veľmi špeciálna časť lesa, vznešená, druidská. Mám ju rád. Prichádzam na miesto a sprievodca ma vedie k presnému stromu, ktorých je tam viac. Sú úžasné, čarovné. Prichádzam k stromu, kde dostávam pokyn, že esencia musí byť vyššie, v konároch stromu. Hneď sa štverám s radosťou (milujem byť vo výške). Kladiem esenciu na presne určené miesto a nechávam pracovať vesmír, prírodu. Zároveň ma sprievodca vedie k inému stromu, kde bude druhá časť prípravy tvojej esencie. Chystám si tam provizórny prístrešok, aby som mohol písať odkazy, vykonávať, čo je potrebné a nepršalo mi za gate. Keď je hotovo, usadím sa pohodlne. Chvíľu si vychutnávam všetky dokonalé zvuky, vône, hlasy, obrazy, skrátka prítomnosť na tomto jedinečnom mieste. Vtáci, ďateľ, jemné zvuky kvapiek dažďa, vietor, šum listov, vône lesa - môj boží chrám. 

Dostávam pokyn a píšem ti odkaz od svetelných bytostí pre teba:

Čas sa zišiel s časom. Tvoje vedomie pripravené jest. To iba duša tíško vzliká a po mnohých bolestiach duše je zmätená. Existuje niečo iné, inak, ako cesta svätého v bolesti? Áno, je to cesta zjednotenia. Zjednotenia jednoty v tebe, ktorá tam je odjakživa. Už pri narodení si svojimi veľkými očami vítala svet a robila šťastným tvojho fyzického otca. Plnila si jeho srdce šťastím. Rovnako teraz plníš šťastím otca božského. Kto plní šťastím tvoje srdce? Je to cesta samotná. Ale nie cesta, ktorou si kráčala sem k tomuto bodu. To bola cesta oslobodenia, očisty. Táto cesta, na ktorej si, je cestou uvoľnenia, šťastia, radosti a budeš prekvapená, aj hojnosti. Keď je srdce šťastné, plní sa plnosťou všetkého. To srdce zrkadlí životu jeho tvár. Život zrkadlí, čo srdce nosí. Prešla si cestu rastu, teraz je cesta odmeny, plnosti. Hlboko v duši to vieš, kde je potrebné iba Byť. Nemôžeš byť niečím iným, čím si. Si plnosťou v srdci aj v duši. Duša sa musí pustiť starej bolesti. S láskou sa rozhodnúť pre to, čo ťahá srdce. Je jedno, čo to je, cítiš to v srdci. Cítiš, že to si ty, cítiš, že je to to, čo chceš. Je za tým úsmev, radosť. Iba sa pre to rozhodni - nech je, čo má byť. Čím som. Buď vôľa tvoja, tak ako v nebi, tak aj na Zemi. Odovzdáš sa novej ceste a starú nemusíš riešiť. Tým sa starej cesty pustíš a čo je pravejšie ako cesta Boha? Ak si sa rozhodla, uži esenciu. S radosťou, láskou, uvoľnením. Zjednotí sa stará cesta s novou, bolesť s uvoľnením, smútok s radosťou. Prečo? Preto, že si si vybrala jednotu. Jednotu vo všetkom. Tvoje vedomie už je na novej ceste, je jednotné. Iba fyzicky sa spojí hmotné s nehmotným, duša so srdcom, hlava s telom, Boh s tebou. Iba si tu a teraz.

Dopíšem a idem pre esenciu na strom, kde sa tvorila. Prichádzam s esenciou pod prístrešok a viem, že budeš mať ešte jeden odkaz. Esencia sa dotvára pri druhom strome a prichádza bytosť. Hlavná prírodná bytosť, niečo ako čarodejníc tejto časti lesa, ktorá ti odovzdá ďalší odkaz. Chvíľu s ňou komunikujem, hladká ma po líci a je neskutočne láskavá. Vnímam ju ako čarodejnicu, ale nemá s čarovaním nič spoločné. Je to vysoká bytosť tejto časti lesa, patrí k stromom. Veľmi láskavá a priama, príjemná. Píšem ti od nej odkaz:

Tvoje srdce pokorne slúžilo najvyššiemu dobru. S odvahou, odhodlaním, obavou si znova a znova sa púšťala cestou svetla, boja s temnotou s vierou, že konáš dobro. Ale dobro je všetko, dobro si ty. Si všetkým, čím potrebuješ byť. Odovzdaj cestu Boha minulosti. Vykroč cestou seba. Seba takou, akou si želáš sa vidieť, byť. Si krásna, si voľná, si vznešená. Pusť sa masky života z povinnosti. Život iba je. On sám ti ukáže tvár uvoľnenia, ak uvoľnením sa rozhodneš byť. Lásku, ak sa ňou rozhodneš byť. Hojnosťou, ak sa pre ňu rozhodneš. Iba to stačí. A potom nechaj to prísť tak, ako Boh pracuje. S najvyššou dokonalosťou. Len preto, že SI. Tak teraz pracuje a tvorí vesmír - bez námahy, s láskou, ľahkosťou, radosťou. Stačí tomu uveriť, odovzdať sa. Ste všetci jeho súčasťou.