ESENCIA VÔLE

    Nasadzujem si snežnice pri horskom hoteli Poľana. Ľudia pri hoteli, okolo ktorých som prešiel musia krútiť hlavami. Dnes je tu počasie, že ani psa by si nevyhnala vonku. Hmla ako mlieko, vidím si akurát na snežnice. Vietor, vlhkosť, mierne mrholí a hneď od prvého kroku tvojej esencie je toto všetko dokopy riadne cítiť. Musím využiť všetky zmysly, všetko, čo je vo mne, aby som dokázal splniť svoj dnešný cieľ.

Človek „rozumný“ by sa do toho určite nepúšťal. Ja ale mám silný vnútorný dôvod, prečo som tu a vlastne som tu práve kvôli týmto podmienkam. Je to súčasť tvojej esencie, tvojho života. Tá protisila - práve ona ti prináša tvoju cestu. Ak je v nás veľká výzva, je v nás aj všetko potrebné, aby sme ju dosiahli. V tvojej esencii však nie je žiadne - priprav sa. Postupné sťažovanie. Od prvého kroku je to bomba medzi oči.

Orientácia nulová kvôli veľkej hmle, zaviatému terénu, kde si fakt vidím na snežnice a dosť. Kráčam vlastne po pamäti. Odhadujem sťažka v otvorenom teréne kadiaľ ísť. Vietor, dážď, vlhkosť - jedna báseň. Po čistom tipovaní trasy sa šťastne dostávam k pásmu lesa, kde mi už pomáhajú stromy v orientácii. Hmla je už o niečo slabšia. Ja sa uvoľňujem a začínam si uvedomovať jedinečnosť krásy prítomnosti v tomto prostredí. Znova ma príroda presviedča o svojej dokonalosti a hlavne prítomnosti. Keď pôjdem cestou späť, už to bude iný pohľad. Inak to bude vyzerať. Všetko je tu a teraz.

Tak jedinečné výtvory prírody sú len prítomným okamihom. A ten je vždy iný, prítomný. Všetko má vplyv na výsledok prítomnosti v prírode. My ľudia môžeme len ďakovať za to, že sme súčasťou tejto božskej dokonalosti. Ďakovať, že môžeme tú dokonalosť vnímať - žiť ju. Aj u teba cítim rovnaké spojenie s prírodou. Pokoru, lásku, vďačnosť. Spojenie s prírodou vo svojej duši. V lese sa viditeľnosť o trochu zlepšila, kráčam si prírodou v týchto náročných, no jedinečných podmienkach a moju dušu to teší. Tu zažívam pocit, že žijem. Práve v tých ťažkých podmienkach. Viem, že tu nikoho nestretnem ani náhodou a to mi umocňuje moje hlboké spojenie s prírodou. Práve v týchto chvíľach skutočne žijem. Tu som celistvý. Pocity v tomto stave prítomnosti sú iba okamihom, ale ostanú vryté v duši na celý život.

Tá nebezpečnosť, vášeň. Stromy ovisnuté pod ťažkými nánosmi snehu sa lámu ako zápalky. Každú chvíľu padá ťažký sneh z konárov obrovských stromov a v tej hmle, daždi, zime, vlhkosti, je to ako v horore. V tom obrovskom tichu padajúci sneh zo stromov z ničoho - nič, znie ako výstrel z pištole. Aj keď ho čakáš, prekvapí ťa. Vyhýbam sa veľkým stromom, lebo keď to zahučí, masa snehu má poriadnu váhu. Takú, že láme celé stromy. Jeden je priamo na mojej trase predo mnou. Mne blysne prítomná informácia pri pohľade na neho: "Všetko staré skončilo, umrelo."

Tak prirodzene, tak slobodne, proste to je. Zároveň mám pocit mieru a harmónie pri tom. Je to súčasť života, prírody a ja som tiež toho súčasťou. Súčasť celku. Kráčam ďalej odhodlaný doraziť k cieľu  (Katruška), ale vo svojom vnútri s určitosťou viem, že je jedno ,či tam dnes dorazím. Akoby bola pre mňa dôležitá cesta, nie cieľ. Tá nezlomná vôľa, ktorou som si istý. Tá vôľa, ktorá predtým musela dosiahnuť cieľ. Teraz je odmenou pocit, že som tou vôľou. Viem o nej, mám ju a to je pre mňa odmenou, cieľom. Už ju nepotrebujem ukazovať. Dokonca už ani seba presviedčať, že ju mám. Je to vo mne viac v mieri, v harmónii. Som na svoju vôľu v sebe hrdý, vďačný. A to stačí. Úplne mi to napĺňa dušu pokojom - zadosťučinením.

Cieľ už pre mňa nie je to jediné. Takže nech dôjdem v týchto podmienkach akokoľvek ďaleko, som víťaz v sebe už teraz. To ma uvoľňuje. Prichádzam k prvému bodu, vrcholu Poľany. Spokojne si razím cestu v snežniciach neprehľadným terénom. Chodník znova odhadujem a snažím sa po čase nájsť turistickú značku, ktorá mi potvrdí, že idem dobrým smerom. Po odchode od vrcholu však dlhšiu dobu blúdim v kruhu. Točím sa vo väčších kruhoch a snažím sa naraziť na turistickú značku. Vôbec sa mi to nedarí. Blíži sa tma, blúdiť lesom nemá význam a rozhodujem sa, či toto je ten bod, kedy sa obrátim späť. Moje staré Ja chce dosiahnuť zadaný cieľ. Nové Ja je spokojné. Nebolo jednoduché dôjsť až sem. V tom sa ozve hlas vedenia, ktorý pokojne prehovorí k duši. „Určite značku nájdeš.“ To mi dodalo pokoj, novú silu nevzdať to a robím nový okruh iným smerom. "Bum" a narazím na značku.

Onedlho som v cieli. Pocity sú zmiešané. Cieľ už nebol tak podstatný v mojom vnútri, ale som spokojný a hrdý na seba. Na to, že som splnil svoj zámer v týchto požehnaných, sťažených podmienkach. So spokojnosťou sa môžem vrátiť späť. Cesta späť je omnoho pohodlnejšia a vychutnávam si príchod tmy, ticho s tým spojené. Viem však, že to nie je koniec tvojej esencie. Čaká ma presun na miesto tvorenia tvojej esencie, kde dostaneš svoj odkaz. Prechádzam miesto, kde som blúdil hodnú chvíľu. Tentokrát idem správnym chodníkom a usmievam sa, keď vidím, ako málo bolo potrebné na nájdenie správneho smeru. Tak málo stačí a človek môže priamo kráčať alebo dlho blúdiť v kruhu. To je život a krásne poučenie tvojej esencie. Obe roviny k sebe patria a je darom, ak ich prejde človek obe. Ďakujem ti Bože za to.

Prichádzam na miesto tvojej esencie, samostatný krásny strom s turistickou značkou na kmeni stromu. Som v inej oblasti, než som sa pohyboval doteraz. Tá značka tam nie je náhodou. Je to odkaz pre teba? "Buď značkou iným, aby nestratili smer. Aby isto kráčali správnym smerom." Kladiem fľaštičku na presné miesto a nechávam esenciu pracovať.

Zatiaľ ti píšem odkaz:

Bohyňa býva vykúpením. Jej cesta je požehnaním pre tento svet. Nepotrebuje nič. Iba byť. Jej cesta hovorí za ňu. Nie ale cesta vonkajšia, ale cesta vnútorná. Cesta je večná, duša je večná, Bohyňa je večná. Bohyňa je večná jej odkazmi. Jej bytie je prítomné. To vy, ženy ste nositeľkami života. To vy ste prítomnosťou Boha. Už iba veky vekov sú toho nositeľmi a tým odovzdávajú svoj odkaz z dcéry na matku. Povstaň preto Bohyňa. Nie nahlas, ale vznešene, pomaly. Pretože tvoja cesta je zrkadlom duše. Duše človeka, duše ženy. Ženy Bohyne v jej odkazoch, v jej ceste, v jej bytí. Buď vôľa tvoja, preto povstaň a buď odkazom. Pre seba, pre iných, pre iné. Boh Ti žehnaj. Amen.

Buď odkazom, značkou iným v hmle.