ESENCIA VZDUCHU
Vyrážam na tvoju esenciu zo začiatku Žiarskej doliny a po pár metroch ma privíta tabuľa s tvojím menom. Štôlňa sprístupnená turistom s tvojím menom. Pousmial som sa, lebo tvoje energie sú veľmi príjemné, hravé, láskavé, vzdušné. Rovnako ako názov štôlne.
Napriek nie moc priaznivým predpovediam je dnešný deň krásny. Slnečné, teplé počasie naznačuje príjemný výlet, ale to, že je víkend odpovedá väčšiemu počtu turistov hneď od rána v celej doline. Neteší ma to, ale ani nerozhadzuje. Beriem to ako to je a nakoniec celú esenciu absolvujem v pokoji, s dostatkom súkromia na svoju prácu. Na úžasné spojenie s prírodou a všetkým, čo ma dnes čaká. Hlavne preto som dnes tu. Tvoje spojenie s prírodou, vesmírom a tvoje vibrácie ma tešia každú chvíľu. Je mi to blízke, tak sa často teším, usmievam v duši a vychutnávam si prítomné bytie v tomto úžasnom prostredí a počasí. V našom prekrásnom Slovensku, v našich horách, kopcoch, skalách. Západné Tatry sú prírodné, silné, svojské. Užívam si kvitnúce lúky, nádherne zelené lesy, kosodrevinu, vysoké skalné hrebene okolo Žiarskej doliny.
Ako tak kráčam tou nádherou, začujem tvoju dušu: „Ja viem kto som, kam patrím. Viem čím som. Milujem život na Zemi.“ Kráčam ďalej ku chate. Úsmev, radosť ma sprevádza veľakrát na ceste. Stretávam príjemných, aj menej príjemných ľudí. Z tých príjemných sa úprimne teším, tých nepríjemných púšťam okamžite zo svojej energie, pozornosti. Teším sa prítomnosti. Kvetu, slnku, včielke, jašteričke. Všetkému. Tesne pred chatou znova zavnímam tvoju dušu: „Život je zvláštny. Tú zvláštnosť vnímam na hlbších úrovniach. Ako by sa nad tým zamýšľalo moje pravé Ja, ale myseľ v tomto tele to nerieši. Také zvláštne, zvláštne fungujúce bytie na Zemi-pohľad duše. Viac sa však v tom nevŕtam.“
Tempo mám vysoké, až kým nedosiahnem miesto tvojej esencie. Prefrčím okolo chaty a pre mňa sa až tam začína bytie v prírode. Prudké stúpanie a vysoké tempo žmýka moje telo, moja duša však ožíva každým metrom zväčšujúcej sa výšky-vzduchu, ktorý naberám. Vyššie som spokojnejší, vyššie je mi lepšie. Čistejšie, pravejšie, skutočnejšie. To rýchle tempo patrí ku mne. Vzdialené skaliská, ktoré som pozoroval cestou v diaľke nad chatou, zrazu obkolesujú moje telo. Som viac a viac v domovine skál. Ich sily, majestátnosti, ale tiež pokory, lásky, krásy.
Z tempa nepoľavujem ani náhodou, práve zrýchľujem. Telo maká, odovzdáva nepotrebné a duša kvitne. Túži stúpať. Iba ticho kráčam, stúpam kameň po kameni. Slniečko praží, míňam ľudí ale oni akoby tam neboli. Slušne každého pozdravím, ale moje vnútro je v duchovnom svete. Pravom, tichom, skutočnom. Ani slovo, ani myšlienka. Iba prítomná chôdza. Žijem spojenie s energiami okolia a tvojou dušou. Ja kráčam a ty lietaš údolím. Si tu, komunikujeme, vznášaš sa vzduchom celým údolím. Pomaly stúpaš so mnou a iba Si. Ticho, prítomne. Ako sa blížim k oblasti tvojej esencie, počujem svište ako varovne volajú a pasujú sa s náporom turistov. Prechádzam z pásma kosodreviny do oblasti skál, ale stále zarastených zeleným kobercom. Skaly sa prelínajú so zeleňou a mňa vedenie vedie na vystúpenú veľkú skalu v strede údolia, medzi hrebeňmi doliny. Bokom od turistickej trasy, bokom od ľudí. Šplhám na jej vrchol a viem, že som na mieste tvojej esencie. Počas cesty sa mi odkrýva malé jazero pod vrcholom skaly a úžasný výhľad do celej doliny. Tu na vrchole osobitej skaly, bokom od všetkého, je miesto tvojej esencie. Kladiem fľaštičku na presné miesto do porastu a nechávam esenciu pracovať.
Zatiaľ ti píšem odkaz od vzdušných bytostí tejto doliny, ktoré tu prebývajú:
Prázdne sú slová bez vetra. Bez hnacej sily. Slová skutkom sú až keď sa naplní ich obsah, posolstvo. Tak snívaj svoje sny, buď prorokom, vyslancom Neba. Nezabudni však slovám poskytnúť hmotu, naplnenie. Tvoja Duša je plnením zámeru Boha, tvoje myslenie je plnením cesty duše, tvoje slová sú plnením istoty srdca a tam už je len krôčik k naplneniu hmoty. Vesmír je ti naklonený, láska vedie tvoje kroky a tvoje telo je nástroj ich zhmotnenia. Dovoľ preto srdcu, dovoľ očiam, dovoľ telu naplniť svoju cestu. Odovzdaj sa Bohu, jeho vôli, jeho láske a sen sa stane skutočnosťou, slovo Prorokom, Prorok cestou a cesta naplnením. My bytosti vetra ti dodáme silu a vášeň svoje slová naplniť. Ľahkosť vetra, aby si odovzdala svoje telo Bohu, ľahla si na jeho vôľu a nechala sa unášať jeho zámerom. Si stvorená k novému.
Čo to však je, vieš iba Ty...
