ESENCIA VOĽBY

   V dnešný nádherný, slnečný deň vyrážam na tvoju esenciu. Miestom je Roháč, v prekrásnych Súľovských skalách. Je nedeľa a tieto miesta bývajú plné ľudí. Hlbšie to však v sebe neriešim. Cítim, že máš rada ľudí, ale dnes ide o spojenie s prírodou. Od začiatku vnímam tvoju veľkú jemnosť, ktorou je tvoja energia. Si tým špecifická. Po prebehnutí dedinou mierim lúkami, krajom lesa smerom k skalným velikánom. Čím viac som v prírode, bez kontaktu s ľuďmi, tým lepšie sa mi dýcha a cítim sa slobodne. Krásne si užívam slniečko. Dnes je prekrásny slnečný deň. Teší ma všetko, telo sa uvoľňuje. Zase prichádzajú pocity tvojej jemnosti, úsmevu v duši.

V mojom vnútri ma však tlačí pocit rýchlosti. Rýchlo niekam, niečo. Vždy rýchlo. Neovláda ma to navonok. Viem sa zastaviť, spomaliť napriek vonkajšiemu tlaku, ale ten pocit je vo mne. V mojom vnútri. Navonok si v živote viem stanoviť hranice a neovláda ma okolitý svet, ale vo svojom vnútri mám pocit tlaku, rýchlosti. A pritom moja duša chce tak spomaliť. Pomaly si vychutnávať život. Tešiť sa, milovať. Radovať sa prítomne. Žijem tento pocit najlepšie ako viem, ale je tu tlak rýchlosti okolo mňa, ktorý je celospoločenský. Niečo vo mne mi však hovorí a verí, že to tak nemusí byť. Viem to a už dlho hľadám ako to reálne žiť vo svojom živote. Mať to pod kontrolou, tak ako chcem a potrebujem.

Tieto pocity spolu s prítomnou krásou a užívaním si prírody mnou prechádzajú cestou na miesto esencie. Cítim tvoje spojenie s prírodou ako fyzicky, tak vnútrom. Máš ju v srdci aj v duši. Veľmi ma teší tu dnes byť, žiť svoju prítomnosť. A cítim, že máš veľkú vďačnosť za život samotný. Duša je spokojná, vychutnávam si každý krok. Čím som hlbšie v prírode a stúpam terénom, tým viac spomaľujem. Hovorím si: "Nie je  kam sa ponáhľať." Veď je iba tu a teraz. Zrazu ten pocit sám prechádza pomaly aj do môjho vnútra. Všetko sa spomaľuje a ja si uvedomujem, že to ja som svojím tlakom. To ja vytváram na seba tlak. No a čo, že je všade okolo. Ja som iný. Ja chcem byť iný.

Prichádzam pomaly na vrchol a naľavo je nenápadná cestička. Chvíľu sa rozhodujem. "Som tu pre esenciu, potrebujem ísť ďalej-myslí si hlava." Ale nejaký zvláštny, prítomný, prázdny pocit vo mne sa rozhoduje. Ticho, prítomne. Hlava by išla ďalej, ale to prázdno iba je. A znova tiché: "No a čo. Tu a teraz. Ja rozhodujem o svojom čase, živote, prítomnosti, ktorú chcem žiť. Kašlem na to, idem svojou cestičkou." Prichádzam na skalu, kde sa mi odkrýva jeden z mnohých jedinečných výhľadov Súľovských skál. Tým sú jedinečné. Tam vo výške, rozľahlosti si prítomne uvedomujem, že moje "No a čo" závisí odo mňa. A teší ma žiť seba. Milujem to, som to ja. Tak som šťastný.

V tomto prítomnom uvedomení mi je úžasne. Síce cítim, že výšky moc nemusíš, cítiš sa neistá, ale máš rada rozhľad, uvoľnenie. Uvedomujem si, že je to fakt na mne, aby som nevytváral tlak na seba. Tlak vo svojom vnútri. On sa potom zrkadlí aj navonok. Je na mne ako, čo bude prebiehať. Neviem to ani opísať, ale precítil som prítomné uvedomenie, že "No a čo" je v mojom živote dôležité. Je dôležité ako strávim svoj čas. A hlavne netlačiť na seba vo svojom vnútri. Sú to veľmi prítomné, vnútorné pocity.

Prechádzam ďalej smerom pod Roháč a v mieste, kde sa spájajú dve turistické trasy, ma sprievodca vedie mimo chodníka. Do kotliny, medzi stromy, les. Chvíľu kráčam prudkým zrázom a veľmi silno začínam cítiť tvoju energiu. Energiu šťastia, vzrušenia, radosti. Veľmi bytostnú, silnú. Je to krásny pocit. Akoby som sa blížil sám k sebe, k svojmu šťastiu, radosti. Už sa neviem dočkať. Srdce mi rýchlo bije, som natešený a ani neviem, na čo. Doslova vzrušený z niečoho príjemného, čo ma s určitosťou čaká. Vystúpim do malého údolíčka a je to tu. Pred očami sa mi rozprestrel prekrásny priestor-pre moje vnútro, dušu dokonalý.

Je tu z každého kúsok a moja energia si velebí v tomto priestore. Kúsok veľkej skaly, čistinka so žltými, fialovými kvietkami. Poletujú tu malý vtáci, motýle. Sú tu rôzne druhy stromov, rôznych veľkostí. Malé, veľké, ihličnaté, listnaté. Z každého kúsok. Všetko zaliate slnkom. Cítim sa tu veľmi blažene. Tak úžasne, tak prítomne, tak sám sebou. Slová mi nestačia na opísanie pocitov. Všetko tu so mnou ladí. Môžem si sadnúť kdekoľvek, všade je mi príjemne. Tak iba sedím, o chvíľu ležím v slnkom prehriatej tráve v strede čistinky. Je mi krásne. Potom sa rozhliadam a čakám na určenie sprievodcom, kde je tvoje miesto esencie. Tentokrát si ho mám vybrať sám. To sa mi moc často nestáva. Väčšinou je miesto veľmi presne určené. Ale dnes je tu všetko o mne, mnou. Tak si chvíľočku vyberám a nakoniec som zvolil malý kopček pokrytý trávou lístím-perinou lesa.

Esenciu nechávam pracovať a píšem ti tvoj odkaz:

Už je to tu. Čas hojnosti, plodnosti, jednoty. Tvoja duša spočinula na mieste zvanom Jednota. Tvoje vedomie sa môže uvoľniť. Láska si našla svoje miesto. V prvom rade láska k sebe. To je to napojenie na zdroj, to je to uvoľnenie. No a čo. Som iná. No a čo. Som tu na Zemi pre niečo. Pre seba, pre cestu, pre lásku. Volím si však slobodne aká som, kam patrím a čo je mnou. Som vďačná, som milovaná. Bohom, prírodou, cestou, láskou samotnou. Áno. No a čo. Je to moja voľba ako som šťastná, kedy som šťastná. Vďačnosť je mojou láskou, mojou cestou, mojou vášňou. Nie však pre davy. Ale pre lásku. Bytostnú, prítomnú, pravú. Odovzdávam sa preto jednote, prírode, sebe. Tu som doma, tu som. A to stačí. Iná, nová, sama sebou. Je čas hojnosti, je čas mňa.