ESENCIA UZEMNENIA

      Zamykám auto pod kopcom v Slatinských Lazoch. Veľmi sa teším na tvoju esenciu, na miesto jej tvorenia, ktoré poznám a mám rád. Hneď začínam strmý výstup na kopec, zasneženým lesom. Všade je hustá hmla ako mlieko, ale vône, zvuky lesa, neustály pocit radosti a krásy, ma sprevádza celou tvojou esenciou. Viem, že dnes to bude radostné, pokojné. Tak vnímam tvoje energie už dlhšiu dobu. Tá radosť je radosťou, spokojnosťou so životom samotným. Z ľudí na tvojej ceste, z tvojich blízkych a toho dobrého na svete - Lásky. Taká vnútorná spokojnosť s tým, tak ako to je. Jasné, že je vždy čo zlepšovať, ale tvoja duša a telo  sú teraz spokojnejšie.

Kráčam si pokojným, tichým lesom, keď ma z toho vytrhne bez milosti zvuk motorovej píly, ľudí, strojov kúsoček odo mňa. Len sa kľudne pousmejem a automaticky to prijmem ako súčasť svojho života. Skoro žiadny odpor tomu, ako to je. Tvoja duša pozná veľmi dobre boj s tým, čo by malo byť inak. To už máš za sebou. Pokojne obchádzam  oblasť, kde sa ťaží drevo. Cítim v sebe ten rozdiel oproti minulosti. Buď by si bojovala a snažila sa zmeniť to, čo ti na tvojej ceste vadí, alebo si to obišla veľkým oblúkom. Tentokrát to s pokojom, prijatím obchádzam. Čo najtesnejšie, aby som využil veci tak, ako sú, ale zároveň nebol nimi. Nie som v ťažbe, ale ani nie proti. Vnímam to ako rovnováhu. Pochopenie, že to, čo sa deje, je potrebnou súčasťou, pretože sa to deje. Ale viem, že ja to chcem robiť inak a idem si vlastnou cestou.

Využijem to, čo je, ako prirodzenú súčasť prítomnosti a týmto prijatím sa ocitám na príjemnej, zasneženej ceste po starej ťažbe. Cesta je príjemná pre mňa, lebo sa nemusím presúvať zarasteným lesom a pritom je prírodná, lebo už sa nepoužíva, príroda si ju berie späť. Je to niečo medzi a mne to vyhovuje. Cítim sa príjemne. Nemám žiadny odpor k tomu, čo je na mojej ceste a zároveň si idem svoju novú cestu tam, kam potrebujem. Lebo viem, že môj zámer je vznešený, čistý a kráčam rovno k nemu. Starú cestu bez posudzovania iba využijem, aby som kráčal novou cestou. Rovnako to vnímam u teba, na tvojej ceste. Oblasť ťažby som veľmi rýchlo obišiel a som znova na smere svojej cesty k cieľu. Vo vnútri sa cítim veľmi príjemne, spokojne, ba až radostne. Teším sa z každej chvíle na Zemi, z obyčajných vecí. Zo slniečka, ktoré sa znenazdajky objavilo a ja sa ocitám nad všetkou hmlou, v ktorej som ešte pred chvíľou bol. Cítim, ako máš rada slnečné lúče a prichádza pochopenie, že si na novej ceste. Ceste, ktorá je slnečná, radostná, krásna. Vedie mimo tmavej, sivej, ťažkej hmly. Cítim veľkú vďačnosť a pokoru za tento stav. Viem, že si si ho zaslúžila a rovnako viem, že potrebuješ kráčať inak. Tak, ako kráčaš - mimo hmly. V slnku, radosti, kráse. Tie pohľady a pocity sú krásne, príjemné. Máš ich na ceste, máš ich v esencii.

Kráčam strmým kopcom na vrchol, na miesto s prekrásnym výhľadom na okolie. Kráčam s radosťou a krásou v srdci. Pokojom a slobodou. A som si istý cestou, cieľom cesty. Blížim sa na skalu, očakávam výhľad a napriek očakávaniu, skutočnosť berie dych. To  prítomné spojenie inverzie, kedy v údolí pod mojimi nohami je hmla a nad tým je svet ako z rozprávky, ma plní úžasom a spokojnosťou. Chvíľu sa kochám a dostávam pokyn na umiestnenie esencie na presné miesto. Otváram fľaštičku a nechávam pracovať vesmír na tvojej esencii.

Sadnem si kúsok ďalej a píšem odkaz od bytostí vesmíru pre teba:

Matka Zem sa zrodila, aby nás živila svojou láskou. Ženy sú nositeľkami tohto požehnania. Svojou láskou živia svojich najbližších. To isté platí o všeobecnej láske, láske bytostnej. Takže, ak žena je nositeľka tejto lásky, nájde uspokojenie iba dávaním lásky, živením svojho okolia. Ty si požehnaním pre širšie okolie duší a ty to vieš. Posolstvo vložené v tebe dozrelo na svetle slnka. Chce klíčiť a rásť. Ty však vieš, že potrebuje ochranu, podporu. Nie z vonku, ale z vnútra, z teba. Chráň si svoje svetlo, svoje posolstvo a v pravý čas, keď to láskou cítiš vo svojom srdci, požehnaj mu, ukáž ho svetu. Ukáž ho, pretože vieš, aký to je dar. On nepotrebuje iba chrániť. On potrebuje žiariť, žiť. A žije v tebe. Je to Láska. Láska samotná obalená do toho, čo tvoríš. Ty mu dávaš obal, existenciu. On je láskou, žiarením. Tak ukáž to posolstvo svetu. Ty vieš, že to je žiara, láska v tebe. Ostatný vnímajú obal, tvoj produkt. Ale obal v tvojom podaní. Z tvojej lásky, z tvojej cesty. Si to Ty, to, čo odovzdávaš svetu. Odovzdávaš seba. Svet cíti za tým lásku, potrebuje lásku. Všetko iba Je. A ty si posolstvo.