ESENCIA UVOĽNENIA VÁŠNE

    Vyrážam na tvoju esenciu na Poľane. Mrholí a tu všade je sviežosť, vlhký zdravý vzduch lesa. Dnešné dobrodružstvo začínam vstupom širokou cestou do prekrásnych lesov Poľany. Vďaka upršanému počasiu je les voňavý, svieži. Ihneď zabúdam na všetko, čo riešim životom v civilizácii a stávam sa súčasťou lesa. Cítim sa oveľa lepšie. Nasávam každý detail prítomného okamihu. Malé potôčiky všade navôkol, kvapky vody na rastlinkách, neskutočne zdravo-zelený mach plný vody. Presúvam sa hlbšie a hlbšie do kráľovstva Poľany. Čím hlbšie, tým krajšie, lepšie, čarovnejšie. Moja duša je už od prvého kroku dušou prírody.

Stále kráčam pohodlnou cestou, ktorú vytvoril človek, ale hĺbka a čistota lesa nenechá na seba dlho čakať. Po stranách cesty nakúkajú medzi stromy čoraz väčšie skalné steny a lákajú ma k sebe. Chvíľu odolávam. Sprievodca mi dáva na výber: Môžeš ísť pohodlnou cestou človeka alebo divočinou. Je to na tebe. Pár sekúnd na rozmyslenie a už sa štverám kolmo prastarými lesmi Poľany smerom ku skalám. Tiahnu sa celým údolím, schované pred ľuďmi. S láskou sa im prihováram, hladím ich a nechávam sa nimi viesť. Každým krokom sa naša slovenská divočina viac a viac stáva mojou súčasťou. Prekonávam klzké, staré, veľké stromy, ktoré sú popadané jeden cez druhého. Nie však kalamitou, ale prirodzeným procesom. Milujem tieto nedotknuté prastaré lesy, kde je ešte cítiť čistotu, prirodzený chod lesa. Všetko tu je dokonalé. Do posledného detailu. Les žije, dýcha. Vtáci spievajú a napriek neustálemu mrholeniu je plný, plný života.

Tichúčko prechádzam zvieracími chodníkmi, duša je spokojná. Nie je to žiadne "wau", niečo silné, krátkodobé. Práve naopak. Ten pocit je mojou súčasťou a ja viem, že je trvalý. Veľa pocitov je úžasných, ale ako rýchlo vybehnú do výšin, tak rýchlo sa aj rozplynú. Tu však ide o trvalý stav. Viem to. Viackrát na ceste dostávam rovnakú vetu: "Patríš sem. Všetko toto patrí ku mne. A ja to stopercentne viem." A teší ma to.

Predieram sa a mám v sebe aj neustále očakávanie. Akoby cesta plynula a ja som neustále v očakávaní, kedy príde vyvrcholenie. Stupňuje sa to každým okamihom na ceste a ja čakám, kedy už niečo príde. Ani neviem, čo čakám. Nič konkrétne. Nič sa nedeje. Už veľmi dlhú dobu sa to niečo nedeje v mojom živote. Iba uplynula cesta, drahocenný čas a stále nič očakávané neprišlo. Uvedomujem si, že viac pozornosti som venoval tomu niečomu a samotná prítomná cesta mi prekĺzla medzi prstami. Teraz, keď si vychutnávam čo najviac detailov prítomnosti, som pochopil, že jedine prítomný okamih je pravdou. Ostatné je očakávanie, ktoré väčšinou nepríde. Hlboký povzdych a uvedomenie. Smútok, zmiešané pocity.

Ale liečivá prítomnosť Poľany ma rýchlo z toho dostáva do rovnováhy. Vychutnávam si prítomnosť čo najviac. Všetko je také dokonalé. Plno malých stromčekov na starých stromoch. Nekonečný kolobeh života. Znova prichádza pocit: "Viem, že som dobre na svojej ceste." Sem patrím. Je to mojou trvalou súčasťou. Jasne, priamo, čisto. Očakávanie zahadzujem do neznáma. Kráčam túlavým krokom a milujem to. Žiť prítomnosť. Túto pravdivú a dokonalú prítomnosť.

Prichádzam na prudký zráz lesa. V diaľke, hlboko v doline mi sprievodca ukazuje tvoj strom. Strom, kde sa bude tvoriť tvoja esencia. Mokrým terénom sa približujem k nemu. Znova a znova prekonávam rôzne prekážky. Skaly, stromy, obrovské kamene, potôčiky vody. Milujem to. V daždi je to ešte živšie, zaujímavejšie, osobité. Prichádzam k tvojmu stromu. Je to charizmatický, veľký buk. Po príchode k nemu sa zoznamujeme, poprosím ho o esenciu pre teba a nechávam fľaštičku pracovať. Od svojho sprievodcu dostávam informáciu, že odkaz ti prinesie Archanjel Michael. Chvíľu čakám na jeho príchod a píšem ti odkaz:

Svet je požehnaným miestom. Dvaja ľudia sa stretnú, aby vo vášni tancovali svoj tanec. Stretnú sa však predovšetkým ich srdcia. Tancujú ako dva plamene v ohni. Ich základom je trvalá pahreba, tlo, ktoré je večné. Tanec dvoch plameňov je potom tiež rovnako večný, trvalý. Neustále vzniká a zaniká. Nie je iba zábleskom na začiatku, keď sa oheň zakladá. Je trvalým procesom. Tanec dvoch sŕdc, dvoch ľudí je trvalý proces, ak je zdrojom láska. Uvoľni sa. Nech láska uvoľní svoju náruč a uvoľní dva plamene lásky. Tie potom tancujú večný tanec svetla a tmy v rôznych prevedeniach, kreáciách naveky. Je to proces vedomý. S láskou v srdci si dovolíš byť večnosťou. To, čo hľadáš je teda tanec. Zdroj je jasný, večný-Láska. Potreba dvoch sŕdc je jasná-Tanec. Vedomý proces je jasný-Sloboda. Chýba vo vzorci už iba vášeň. A tá je jasná-Cesta. Cestou stretne jedno srdce druhé. Stretne sa v jednom okamihu večnosti tanec, láska, vášeň a cesta. To, čo ti chýba je teda vášeň. Je však v tebe. Ty si tou vášňou, ty si tou cestou. A vôbec nie rozumom ju tvorím, ale vedomým procesom. To znamená všetkým, čo je potrebné. Hlavou, srdcom, telom a chcením (zámerom). Som tu pre teba(Michael), aby som láske uvoľnil cestu prostredníctvom lásky (citu) u teba. Boh ti žehnaj na tvojich cestách. Teraz iba zatni svoje bytie, že tu som doma, tu som správne, tu Som. A to stačí. Ostatné sa deje uvoľnením tak ako je cesta cestou. Aby láska bola večnosťou a nekonečným tancom vášne a radosti.

Milujem ťa (Michael).