ESENCIA UVEDOMENIA

     Touto esenciou prejdeš tromi uvedomeniami. Esencia sa ti bude tvoriť najprv cez deň, prvým výstupom na miesto esencie a potom druhou časťou v noci. Začínam vylezením na prvý kopec počas dňa, z ktorého som ešte videl domy dediny a očakával som blízku plošinku. Keď mi sprievodca z prvého kopca ukázal v diaľke vzdialený kopec (miesto esencie), hovorím mu - neblázni. No misia je misia, tak ideme. Miesto esencie som mal stále na dohľad počas dlhého pochodu prírodou, až do posledného úseku, kde ma sprievodca posielal záverečnou cestou na hrebeň. Na vrchole som zistil, že na konečné miesto esencie sa nedostanem. K miestu esencie bolo potrebné prejsť veľmi ťažko priechodným a vzdialeným terénom. Dal by som to cez deň, ale v noci by ma to stálo veľmi veľa námahy a nemalo by to význam pre tvorenie esencie. Nerozumel som, prečo ma sprievodca neviedol inou cestou na miesto tvorby esencie a vedel som, že tentoraz sa tam nedostanem. Vnútorne ma to ťahalo na to miesto, no nešlo to. Nevedel som, čo ďalej.

Cestou späť dole z kopca prišlo prvé pochopenie: "Cieľ, ktorý chcením chceme, síce je možné dosiahnuť, ale vynaložená námaha nestojí za dosiahnutý výsledok." Vznikne nerovnováha. Veľa driny, nespontánne tvorenie. Esencia pokračovala v noci. Okolo polnoci znova leziem na prvý kopec. V mojom vnútri začala riadna práčka medzi pocitmi, myšlienkami a emóciami. V bubne pomyselnej práčky sa mlel strach - vedenie, strach - vedenie. Neustále dookola. Strach rozohral svoje divadlo a hral ho kvalitne. Vietor obrovsky hučal. Nepočul som nič iba hukot silného vetra. Sluch nepoužiteľný, vnímanie ochrnuté strachom. Tak začínam pracovať naplno so svojím strachom. Chvíľu to pomáha, chvíľu vyhráva strach. Ako v práčke. To trvalo väčšiu časť cesty.

Počas chôdze dvihnem hlavu s čelovkou od Zeme a predo mnou dve svietiace oči. Čelovkou som nevidel, čo to je. Iba výrazné svietiace oči. Strach hneď prebral vedenie, tak som urobil hluk. Zver sa vyplašila a ušla. Oči boli nízko pri zemi, tipujem to na líšku. Sprievodca mi hovorí, vyplašil si líšku. Cestou ďalej  sa ma sprievodca pýta: "Čo cítiš?" Odpovedám: "Cítim to, že je všetko v poriadku." Iba rozum a telo boli v pozore. Začal som neustále pracovať a uvoľňovať strach, meniť ho na uvoľnenie. Iné mi aj tak neostávalo. Všetko bolo nastavené tak, že som sa musel maximálne odovzdať vedeniu. Iné nepomáhalo. Či sa mi to páči, alebo nie. 

Prichádza pochopenie druhé: "Strach je stav mysli, ktorá nemá vedenie." Ako my iné neostávalo, keďže cieľ bol ďaleko, situácia sa postupne začala meniť. Vietor z ničoho nič stíchol, strach prestal mať moc. Moje oči si uvedomili božsky nádhernú hviezdnu oblohu. Nastúpil pocit, kedy bolo jedno, či je noc alebo deň. Uvedomil som si, že všetko, čo stretnem v noci je to, čo sa stretnúť chce. Čiže úplný opak strachu. Stačí zmeniť vnútorný stav, odovzdať sa vedeniu.

Prišiel som na miesto esencie. Pokyny od sprievodcu: "Odlož veci, vypni svetlo." S fľaštičkou idem tmou na presné miesto. Zlomená časť stromu, zhruba rovnako vysoká, ako ja. Esenciu otváram a nechávam na vrchole pníku pracovať. Odchádzam bokom a vychutnávam si neskutočne prekrásnu hviezdnu oblohu, ktorú som vôbec nečakal. Tá sila prítomného okamihu bola fascinujúca a obrovská. Obraz oblohy mi ostane uložený navždy v očiach. Obrovská, obrovská sila a hĺbka. Sila a hĺbka  vesmíru.

Prichádza pochopenie tretie: "To, čo hľadáme je to, čo príde spontánne. Pochopením prítomného nájdeme to, čo hľadáme. Je to to nenápadné, bežné. To, ktoré prehliadame, namiesto toho, čo považujeme za pravé, pekné.

Píšem ti odkaz:

Snenie je dar. Snenie, ktoré hľadáš je vedomé snenie, prítomné snenie. Ale nie, ktoré popisujú iní. Tvoje snenie je snenie vesmírne. Bdelé, prítomné. Nie je to tvoje snenie, ale snenie vesmíru. Ty už ním si, manifestuje sa v tvojich očiach a v tvojom srdci. Tak ťa stvoril Boh. Ty hľadáš manifestáciu v duši. A tá iba prepukne. Objaví sa tvojou cestou k Bohu v tebe. Ty si hmota Boha, jeho vôľe a tvojej mysle. Vôľa Boha je mysľou teba. A tá je konaním srdca. Čistota Boha, čistota srdca, čistota mysle. To nekonaním otvoríš spojenie Boh, srdce, myseľ. Takže myseľ nastav nekonaniu a v duši sa ukáže vesmír, ktorý uvidia všetci vedomí v tvojich očiach. V tých už je. Túžiš ho cítiť (vidieť) v duši - Snenie vesmíru.

To snenie vesmíru je hviezdna obloha, ktorú som dnes v noci videl. Obloha je magická, silná, pokojná -Iba Je. Prišlo mi, že sa chcením ponáhľaš dopredu, ale tvoj stav už máš. Je v tebe, v tvojich očiach. Iba mu otvor dušu. On sa objaví sám a pravý. Už je čas, zaslúžiš si to, patrí ti to, si to Ty. Ale musí sa to zrodiť samo, tvojím nekonaním (otvorením, odovzdaním sa svojej duši). Ďakujem ti za tvoju odvahu, lásku, cestu. 

Odovzdávaj tento odkaz ďalej, keď príde čas iného človeka.