ESENCIA TVORIVOSTI

   Tvoju esenciu začínam na konci obce Fačkov a smerujem k ústiu Suchého potoka pod Kľakom. Trasa začína širokou, pohodlnou cestou proti prúdu Suchého potoka, k jeho tokom v rozľahlých lesoch. Ako som vyrazil, akoby som doniesol zmenu počasia. Začalo hrmieť, búrka je istá. Bežne sa človek otočí a ide sa ukryť opačným smerom od búrky, niekde do pohodlia.

Prihovorila sa mi tvoja duša “Život je ťažký, náročný“. Príchod tej búrky to symbolizuje. Pozornosť som napriek tomu viac zameral na krásu života, než na jeho náročnosť. Napriek tomu, že určite bude pršať, viem, aký je jedinečný, úžasný pocit byť v daždi v lese. Milujem to. Je v tom sloboda a prirodzenosť nás samých. Človek zažije úplne iné pocity a prítomnosť, ako keď to neskúsi. Prekonať svoju zónu pohodlia a zažiť iné. Všetko je vtedy jedinečné a to práve tým, čo človeka na začiatku odrádza. Akonáhle som sa zameral na to krásne, pozitívne aj v prichádzajúcom daždi, preletel mi pred očami krásny, veľký motýľ. Čaro pohľadu na Suchý potok to ešte vylepšilo a hneď bol svet krajší, napriek blížiacemu sa nepríjemnému počasiu.

Cestou nachádzam väčší pocit rôznych prístreškov blízko cesty. Vnímam to ako symbol pomoci na tvojej ceste, ktorá je vždy nejaká po blízku. Vždy sa je kde ukryť a cítiť sa v bezpečí. Trasa pokračuje vstupom do lesa už prírodnou, lesnou cestou. Vychutnávam si daždivú atmosféru. Dážď prináša so sebou úžasný pokoj v lese. Všetko stíchne, splynie s dažďom. Všetko v prírode funguje ďalej svojím prirodzeným procesom. Človek sa väčšinou schová pred dažďom, ale príroda ďalej žije seba v každom počasí.

Prichádzam ku korytu Suchého potoka v lese. Potok je tu naozaj suchý, bez vody, ale koryto tu v lese ma prekvapilo oproti korytu na začiatku mojej cesty. Obrovské balvany, veľké kusy naplaveného materiálu z lesa. Nečakal som takúto veľkosť koryta. Krásne tvary a štruktúra kameňov. Husto prší, všetko je klzké, ale jedinečné, čarovné. Každým krokom je krása koryta viac a viac magická. Na jar tu musí byť veľmi veľký tok vody, keď vytvoril takúto veľkosť koryta. Postupne sa začína objavovať voda v potoku. A to sú krásne pohľady. Všelijaké jazierka rôznych veľkostí a hĺbok, malé padajúce vody v skalách. Kráčať tu v daždi je o to čarovnejšie.

Zrazu sa rozuteká predo mnou párik salamandry škvrnitej. Neskôr som ich počas esencie stretol veľa. Od malinkej, roztomilej asi trojcentimetrovej, cez stredné až k dospelým jedincom. Veľmi sa im tu darí. Je to požehnanie a dar ich stretávať. Rovnako tu stretávam slimáky, žaby a iné živočíchy, na ktoré narazíš jedine v daždi, alebo po ňom. Sú to úžasné, múdre a vznešené tvory. Majú vysoké vibrácie. Samička salamandry z páru mi pripomína tvoju energiu. Jemná, odhodlaná, statočná. Rovnako je príjemné v duši to ticho a pokoj počas dažďa.

Trasa pokračuje korytom, ale prudko sa dvíha do kopca na vrchol Kľaku. Ešte viac sa teším dobrodružnejšiemu výstupu v krkolomnom teréne. Kráčam dlhým korytom širokého potoka s veľkými, mokrými skalami a malým množstvom vody. Skaly majú krásnu štruktúru, vzory v sebe. V daždi ešte viac viditeľnú. Je to magické. Som veľmi vďačný za to zažívať to. Sprievodca ma zastavuje v trase a smeruje ma do kopca medzi stromy. Strmosť kopca je veľká a dá to zabrať udržať sa v premočenom teréne. Šplhám sa hore, čo symbolizuje náročnosť cesty v tvojom živote. Inak sa ale cítim úžasne, prítomne. Beriem to tak ako to je.

Vychutnávam si na tom to, čo ma nabíja, teší v každom okamihu. Čím vyššie stúpam, les zahaľuje hmla odparujúceho sa lesa. Hmla cestuje lesom a umocňuje prítomné okamihy. Život je dar. Čarovný a prítomný. Prichádzam k miestu tvojej esencie. Je to mladý javor medzi mnohými bukmi okolo. Aj tým je iný oproti okoliu, ale je tu. Mladý, zdravý. Tak ako ty. Mladá duchom, zdravá telom.

Kladiem fľaštičku na presné miesto a zatiaľ ti píšem odkaz od tvojho Ducha:

Cesta je začiatkom, aj koncom. Začiatkom, keď sa narodíme, koncom, keď umrieme. Tvoja duša je súčasťou kolobehu ciest, a tak nie je potrebné sa zamýšľať nad dôležitosťou života. Život je prítomný. Každý niečím a niekým sme a preto je jedno, ako nás vnímajú iný. Aký sme. Sme zemský, sme vzdušný. Sme nový, sme starý. Sme silný, sme slabý. SME. To je tá esencia života. Keď sa uvoľníš, uvoľní sa aj tvoje bytie, tvoja cesta, tvoj život. Nechci byť taká, či onaká. Každý sme niekým a podľa toho konáme. Má však vietor meno, nálepku? Skutočné meno? Má prívlastky, ale v podstate iba JE. Tak aj ty si svojou podstatou, svojím bytím. Týmto prijatím sa život stáva večným, vzdušným, radostným a šťastným. Pretože šťastie je okamih bytia v rovnováhe, bytia celku. Ty si a tebou je celý svet.

Ako málo stačí...