ESENCIA TICHOSTI VETRA

    Tvoja esencia začína na Čičmianskom rázcestí a smerujem na miesta Pod Kľakom. Od začiatku je to strmý výstup na prvý kopec Košiarka. Prevýšenie je slušné a telo sa teší záťaži. Na začiatku trasy pri vstupe do chrámu prírody nie je nijaké značenie. Rozum vyhodnocuje kadiaľ správne ísť, ale vnútro je odhodlané, pokojné, silné. Som si istý, že si poradím a nájdem správnu cestu. Dávam na vnútro a intuitívne si volím cesty, smery. Po chvíli nachádzam značenie a krok po kroku ukrajujem zo strmého kopca. Máš náročnú cestu života, ale aj veľkú silu, aby si ju prekonala a našla sa na novej ceste. Nezabúdaj na to.

Napriek náročnosti terénu, sa cítim veľmi dobre. Čo je u teba jednoznačné je prítomný stav. Celá esencia je prítomná a pre mňa príjemne tichá, silná od začiatku do konca. Cesta sa kľukatí prudkým kopcom. Čím vyššie stúpam, tým sa les stáva viac divokejším. V lese je príjemne chladno oproti otvoreným plochám. Výstup mi spríjemňujú lesné vône a mladé stromy, ktoré sa delia o priestor so skalami. To je vždy dobrá kombinácia na potešenie duše. Kráčam mladým lesom vyššie a vyššie. Všetko je pokojné, prítomné.

Ako sa blížim na prvý vrchol, prichádzajú aj prvé otvorené malé lúčky a priestory. Červeno kvitnúce bodliaky, plno motýľov, hmyzu a v tomto období hlavne kobyliek. Celá lúčka je jeden živý koberec, ktorý sa neustále vlní od toľkého pohybu hmyzu. Vôňa rozpálenej lúky, silného slnka spríjemňuje opačný kontrast tmavšieho a chladnejšieho lesa. To sa strieda až na vrchol kopca. Jeden úsek cesty je ponechaný prirodzenému stavu, kde je plno popadaných stromov a je potrebné obchádzať, preliezať, podliezať. Má to svoje čaro aj v energiách, keď je les prirodzený. Pobyt tu je príjemnejší, osobitý.

Práve od tohto úseku vstupuje na scénu vietor. Je to vlastne hrebeň kopca, ktorý sa tiahne smerom ku Kľaku a vietor je tu pánom. Prefukuje z jednej strany kopca na druhú stranu doliny a zažívam tu rôznu intenzitu jeho práce. Od tichého vánku až po pomerne silné vetrisko na dnešný slnečný deň. Je to čarovné. V jednu chvíľu zaduje a o chvíľu je ticho, ani lístok sa nepohne. Ten stav vo mne vyvoláva prítomný pocit bytia. Sily, ktorá je tichá, dokonalá tak, ako je. Zároveň to prináša hĺbku-prítomnú hĺbku ticha. Iba si a všetko je super. Inak to neviem pomenovať. To cítim počas celej tvojej esencie. Hlavne v druhej polovici. To cítim tiež v tvojich energiách ako bytosti. Tichú, prítomnú hĺbku, ktorá je potrebným pokojom pre teba. Je v tebe aj búrka, ale máš aj hlboké, prítomné bytie ako ten vietor. Myslím, že ma pochopíš, čo tým myslím. To ťa charakterizuje a tieto pocity by si mala čas od času nájsť, aby ti priniesli posolstvo ako ďalej novými cestami.

Z vrcholu kopca ma v diaľke pozdraví majestátny pohľad na Kľak. Tvoje miesto esencie je ale v oblasti Pod kľakom. Čoskoro sa k nemu dostávam chodníkom rovno pod veľkým Kľakom. Vlastne ho celý obchádzam od spodu a dostávam sa k miestu Pod Kľakom. Odtiaľ už ma vedie sprievodca na presné miesto tvojej esencie. Pocit pokoja, hĺbky a prítomnosti mám stále a ten je umocnený prekrásnymi výhľadmi všade okolo mňa. Viditeľnosť je úžasná a pohľady na krásu našej prírody otvárajú srdcia a zatvárajú ústa. Treba to prítomne žiť. Prichádzam na malú lúčku na vrchole jedného z kopcov a to je miesto tvojej esencie. Celá táto lúčka obkolesená lesom je potrebným miestom tvojej esencie. Do stredu lúčky kladiem fľaštičku a nechávam ju pracovať. Mám ju nechať dlhšie ako zvyčajne, to aj konám.

Zatiaľ ti píšem odkaz od energií tohto miesta:

Požehnaný je čas viatia vetra v korunách stromov, v steblách trávy, lúkach a lesoch, kedy šťastím je sama prítomnosť. Netreba statky a vlastnenie. Stačí iba ticho a súzvuk duší. Duše prírody a duše človeka. Ach, ako krásne je na svete, keď šťastím je samotné bytie. Vtedy vánok zahraje duši pokojom a vietor rozozvučí prírodu, kde ticho je piesňou života. Je dokonalosťou, pretože duša prírody je dušou človeka. Ona to vie, ona to cíti, ona to žije. Potom všetko iba je a všetko hovorí jedným jazykom-jazykom lásky. Prítomne, ticho a dokonalo.