ESENCIA SPOMALENIA A SPOJENIA

    Tvoja esencia začína v krásnej Gaderskej doline. Kamenná dolina s krásnym kryštálovým Gaderským potokom. Ako sa vzďaľujem od auta, pomaly sa ponáram do tvojej dnešnej esencie. Tu je všetko biele od snehu a to dodáva prítomnosti čaro zimnej nádhery. Od prvých krokov sa mi neustále zíva. Dva, tri, desať, pätnásť krát. Chodí to ako na zavolanie. V sebe cítim, že to je nudou v živote. Akoby si sa nudila prebiehajúcim životom, čakala, kedy to konečne skončí a vymení sa to za zábavu, radosť, vášeň. Akoby duša vedela, že to príde, ale teraz sa telo nudí. Čaká, kedy bude zmena. Niekde v diaľke to bude.

Tvoju podstatu vnímam ako žiarivé slnko vo vnútri teba, ale vnímam aj veľký nepokoj. Nesúlad so životom. Nespokojnosť. Najbližší úsek cesty sa mi striedajú pomerne rýchlo mnohé emócie a pocity. Nie moc príjemné. Veľa pocitov a emócii jedna za druhým. Niekedy aj naraz v jeden okamih. Pre mňa ako pre muža, to je hodne nepríjemné, ale viem, že to ženu tvorí. Veľká zmes rôznych pocitov  v jednom. Zápasia, prebíjajú sa jeden cez druhý. Zrazu počujem hlas tvojej duše: „ Život je tak krásny. Pozri na tú krásu prírody okolo. Ako nastaviť aj svoje bytie, aby mi nič nechýbalo. Ako to urobiť“. Veľký záujem hlavy, ale aj srdca ako prísť na tú správnu cestu. Ako ich zladiť. Ako nežiť, čo mi nesedí.

Kráčam ďalej a vysáva mi to energiu z tela. Necítim sa dobre, zívam, som unavený. A myseľ stále zamestnáva otázka „Ako?“... Zmes pocitov sa miesi s občasnými pohľadmi na úžasné ľadové výtvory mrazu a vody v potoku. Hlboko sa opakovane nadychujem a nedarí sa mi naplno dýchať. Potok mi pomáha uvoľniť nepríjemné pocity. Rovnako mi pomáha pohľad hore na vrcholy veľkých skál. Obe spojenia, aj s vodou, aj s nebom ma vracajú do rovnováhy. Patria ku mne. Medzi nimi sa cítim nesvoj. Nepokoj sa stupňuje a niekedy si nepamätám úsek cesty, ktorý som prešiel. Vôbec mi to nechýba, ale vadí mi nepríjemný pocit vo mne. Neviem sa uvoľniť. Je to nepríjemný pocit. Vyrušuje ma vo všetkom v mojom živote. Intuitívne viem, že mi pomôže jedine spomaliť. Spomaliť a nedávať negatívnym pocitom energiu.

Po chvíli zisťujem, že som dávno minul odbočku na miesto, kam som sa pôvodne chcel dostať. Krátku chvíľu zvažujem, či sa nevrátim o hodný kus cesty. Ale pokračujem ďalej. Tu nastupuje moje vnútorné vedenie-sprievodca. Preberá kormidlo mojej cesty a s istotou ma vedie novým úsekom cesty. Ja si uvedomujem, že zrazu si vôbec nepamätám prejdený úsek cesty. Predo mnou sa však ukazuje zasnežená cesta s modrým nebom nad zasneženými stromami. A to ma volá láskou v srdci ďalej. Rovnako ma teší pohľad na okolité vrcholy skál.

Prichádzam na Ústie Dedošovej doliny z miernej zákruty a presne v ten okamih ma totálne zaleje žiarivá, slnečná vlna spoza skaly. Zasiahne ma obrovská dávka spokojnosti, uvoľnenia. Oči mám oslepené, ale moje vnútro konečne zhlboka dýcha, teší sa. Konečne zhlboka vydychujem. Krásne divadlo a odmena prírody. Cítim v sebe spojenie. Spojenie, ktoré mi pomôže byť sám sebou. Je to spojenie prijatia, pustenia minulosti a kráčania, otvorenia sa novej ceste. Byť nový. Taký, aký chcem a potrebujem. Jasne, čisto, priamo. Oslobodený od minulej cesty. Nový, radostný, šťastný. Chce sa mi rozkvitnúť, žiariť.

V tomto úseku cesty je to už omnoho ľahšie. Kráčam istejšie. Vedenie jasne smeruje moje kroky. Odbočujem zo širokej cesty do tunajších lesov. Po krátkom rozbehu nasleduje prudký výstup strmým lesom k veľkým skalám, ktoré sú všade široko-ďaleko. Brodím sa snehom strmým lesom k skalám nado mnou. Na hrane skaly už vidím mladú borovicu a to je tvoje miesto esencie. Štverám sa hore a výstup si vyžaduje kontrolu každého kroku lebo dole by som bol rýchlejšie, než by som chcel. Posledný úsek si vyžaduje odvahu. Po chvíli som u borovice a komunikujem s ňou. Hneď od začiatku cítim jej obrovskú múdrosť. Kladiem fľaštičku na presné miesto a nechávam esenciu pracovať.

Zatiaľ ti píšem odkaz od borovice-živej, nesmierne múdrej bytosti:

Úžasné svetlo prišlo na pomoc. Úžasné spojenie nastalo. Spojenie Neba a Zeme. Tam kde klíči niečo zo Zeme, tam svetlo tomu dáva smer. Dáva mu nádej a vášeň pre rast, pre život. To tvoja duša dovedie ťa k svetlu. To tvoja duša ti dáva nádej a vášeň. To tvoja duša je tebou a volá ťa za svetlom, za domovom. To tvoja duša si Ty. Tu a teraz. Nová, svieža, mladá, plná života. Postoj na chvíľu. Obzri sa späť. Poďakuj, pošli lásku a ona sa vráti nová, silná, plná sviežosti a radosti života. Spomaľ svoj dych, nechaj však nohy viesť svoje kroky dušou, srdcom, láskou. Ach, ako dlho si čakala. Ale nie je to niečo, čo príde zvonku, niečo, čo si chcela. Je to niečo, čo Si. To tvoja duša prihovára sa ti bolesťou, dychom, silou. Aby prišla nádej, vášeň, život. A to sa stane prijatím minulosti, poďakovaním prítomnosti a otvoreniu sa budúcnosti. Láska je liek, láska je cesta, láska je svetlo...   

Sedím v snehu na hrane skalnej steny, kúsok nad borovicou. Slastne vydychujem a kochám sa prítomnou atmosférou. Hučiaci potok hlboko podo mnou vytvára tu hore zvuk, akoby sa vietor preháňal medzi skaliskami. Ten zvuk dokonale vytvára neskutočnú hĺbku prítomnej chvíle. Všetko je mnou a ja som všetkým. Ticho, pokorne, ale božsky, prítomne. Všetko akoby zastalo a všetko je dokonalé. Vôňa chladného vzduchu, zvuk potoka, ktorý je viac zvukom vetra. Pokoj zimného oddychujúceho lesa, čistota vzduchu v tejto výške. Dokonalá prítomnosť. A ja akoby som bol a nebol v jednom okamihu zároveň...Vychutnávam si to, až kým nie je čas odísť. Cestou späť si ešte užívam pohľady a spojenie Neba a Zeme s Gaderským potokom.

Ďakujem ti a poďakuj Matke prírode a Matke Zemi za pomoc v podobe esencie...