ESENCIA SLOBODY DUŠE

     Tvoju esenciu začínam za obcou Telgárt a smerujem do oblasti Martalúzka pod Kráľovou hoľou. Krásne, slnečné počasie nabáda na dnešný úžasný pobyt v prírode a ja od začiatku vnímam rovnako tvoju slnečnú dušu. Od prvých krokov od auta je trasa jeden strmý výstup, vlastne až na vrchol Kráľovej hole. Ja sa rozplývam každým krokom. Vždy vyššie, vyššie a príjemné pocity rastú úmerne s tým. Každým metrom spokojnejšie dýcham, vychutnávam si slnečné lúče v mrazivom počasí a strmosť trasy mi riadne prekrvuje telo.

Fučím, ale duša sa teší. Zaplavuje ma radosť zo života. To, že som tu. To, že to žijem. Práve teraz. Chladný vzduch, čerstvý napadaný sneh, krásna dokonalá príroda. Všetko zalieva hrejivé slnko. Nemôžem sa zbaviť úsmevu od ucha k uchu. Duša slastne vydychuje a nadychuje sa. Cesta je neporušená ľudskou stopou. Iba ja, príroda a nikto počas celej cesty na vrchol. Vždy sa vtedy cítim ako objaviteľ novej Zeme, ktorý kráča neporušeným, novým prostredím. To som nevedel, že Zem bude mať dnes hlavné slovo.

Všetko je nové, nepoznané, prítomné. Trasa neustále stúpa až k vrcholu skoro dvojtisícovej Kráľovej holi. Strieda sa les spolu s otvorenými priestormi a krásnymi výhľadmi na všetko podo mnou. Čím vyššie stúpam, tým viac sa objavujú skaly v čoraz väčšom počte. Najprv v lese, ako kamenné schody na vrchol, neskôr ako samostatné veľké výhľadne na široké okolie. Spojenie lesa a skál pôsobí vždy krásne. Ja mám neustále počas výstupu spokojnosť, slnko v duši. Vnímam ťa rovnako ako usmiatu, slnečnú dušu.

Cesta je nie je ľahká, ale teba teší hĺbka, krása duše. Usmievať sa na svet. Samozrejme, nie vždy svieti slnko, ale v duši áno. Duša je tým slnkom. Máš rada ten úsmev duše. Slobodnej, pokojnej, ktorá môže pomôcť. Keď aj len tým úsmevom. Je to veľmi príjemné. So stúpajúcou výškou sa mení krajina. Les ustupuje kosodrevine a dominantným skalám. Jednou z nich je Kráľova skala. Ako sa k nej blížim, v tej veľkosti okolitej Zeme sa zdajú vzdialenosti malé. Ale kým sa dostanem kam mierim, zaberá to nemálo času. Tie vzdialenosti sa proste rozlievajú v otvorenej, slnkom zaliatej, nádhernej krajine. Tou krajinou je naše krásne Slovensko. A naplno ma to zasiahne na Kráľovej skale.

Ako sa na nej rozhliadam do nekonečne zvlnenej krajiny, šírych diaľok a prítomne si uvedomujem ich jedinečnosť, plne ma zasiahne pocit hrdosti, pokory, sily. Nezlomnosti a láskavej sily mužov a žien Slovenska. Ich spojenia s touto Zemou. Zemou, ktorou sme. Takú energiu má naša Zem a máme ju aj my. Sme spojený, sme ňou. Nič veľkolepé, umelé, hlasné. Iba tiché, čisté, hrdé spojenie so Zemou. Názov Kráľova skala mi v tej chvíli pripadá ako najsprávnejší názov. Cítim sa ako kráľ. Nie však mocou, majetnícky, ale hĺbkou, čistotou duše. Jeho spojením s touto Zemou okolo. Hlbokým spojením.

Pokračujem ďalej zostupom do Snehovej jamy, ktorý sa opäť zdá ako ľahké zbehnutie z kopca. Jej prejdenie však trvá dlhšie ako sa zdá na prvý pohľad. Odtiaľ je posledný úsek výstupu na vrchol Kráľova hoľa. Po strmom, tiahlom výstupe ma na vrchole čakajú impozantné výhľady na široké, ďaleké okolie. Celé Tatry vo svojej nádhere a výhľady na všetky svetové strany. Moc sa tam nezdržiavam a pokračujem zase strmým zostupom smerom na Martalúzku, k miestu tvojej esencie. Sprievodca ma vedie stále nižšie a nižšie smerom k prameňu Hnilca. Tam viem, že to niekde bude. Prechádzam slnkom osvetleným pásom lúky nad prameňom Hnilca, k presnému miestu, s malým kruhom kosodreviny. To je miesto tvojej esencie.

Pokladám fľaštičku na presné miesto a nechávam ju pracovať. Vzdialim sa a v závetrí schovaný pred silným, ľadovým vetrom, ti píšem odkaz od vzdušných bytostí tohto miesta:

Keď duša spieva, Zem spieva. Vtedy zhasne všetok žiaľ a smútok. Je iba čisté, prírodné bytie. Keď Zem spieva, duša spieva. V tichu, blaženosti, pokore. Keď človek spieva, duša spieva v radosti, uvoľnení, bytí. Človek je dušou, duša je Zemou, Zem je bytím. Tak znova sa uzavrie kolobeh života, kolobeh bytia. Tvojho bytia. Úsmev je ti bytím, srdce jeho plameňom, radosť prítomnosťou a to všetko, keď Zem spieva. Buď jej dychom, jej spevom, odmenou ti bude bytie v radosti...

S požehnaným pocitom v duši sa vraciam späť k autu. Dnes som počul spievať našu Zem. Nie je to spev ako ho vnímame my ľudia. Je to vibrácia Zeme. Jej vibrovanie je spevom pre našu dušu.

Hlboké, čisté, prítomné, jedinečné...