ESENCIA ROZPOZNANIA STRACHU

    Vyrážam na tvoju esenciu z Fačkovského sedla smer vrch Kozol. Parkovisko je slušne zaplnené kvôli víkendu turistami na obľúbený výstup na Kľak. Ja na šťastie mierim úplne opačným smerom, kde nebude živej duše. Tvoja esencia sa začína prudkým výstupom po zjazdovke a dnešný deň je ako na objednávku. Už ráno je horúce, letné počasie. Po výdatnom daždivom máji je príroda božsky nádherne zelená, svieža, zdravá. Je to cítiť nielen pohľadom, ale aj vôňou.

Ako zisťujem výstupom, tunajšie horské lúky sú plné nezvyčajných rastlín. Vôňa bohatého počtu kvetov ma doslova valcuje. Je to zážitok. Čím vyššie, tým je vôňa silnejšia a rozmanitejšia. Až exotická. Nachádzam plno nových, nie bežných druhov kvietkov, rastlín. Strmosť zjazdovky je veľká ale to umožní dostať sa do výšok a zhora je svet omnoho krajší. Čím náročnejší výstup, tým krajší pohľad zhora dole. Dostávam sa na vrchol zjazdovky a z druhej strany sa mi otvára úžasný pohľad na naše prenádherné Slovensko. Je prekrásne. Srdce sa mi rozplýva a duša slastne žije tú prítomnú nádheru. Vychutnávam si všetko najviac ako som schopný.

Chvíľu pozorujem ako úplne z dna doliny sa horúcim stúpajúcim vzduchom nechávajú vyniesť dvaja myšiaci. Ľahúčko ako pierko sa dvíhajú do výšok bez jediného mávnutia krídlami, kde sú pánmi širokého okolia. Keďže som vo výške, sledovať ich ďalekohľadom je príjemný pocit. Čoskoro však ja som dole a oni vysoko, vysoko nado mnou.

Tá zelená sviežosť prírody je tohto roku darom. Pokračujem chodníkom po hrebeni, okolie je tu prekrásne. Z rozpálenej lúky sa ocitám v príjemne chladivom lese. Znova ma prevalcuje vôňa, tentokrát však medvedieho cesnaku. Sú ho tu celé plantáže. Veľmi príjemná, nezameniteľná vôňa. Akurát kvitne, tak sa tu mieša biela farba kvetov so zelenou farbou listov. Chodník vedie hrebeňom. Strieda sa cesta lesom a cesta lúkami. Je to veľmi príjemná túra. Po chvíli začne cesta prudko klesať z kopca. Dostávam sa na lúku a upútajú ma snehobiele kamene, ktoré kde tu zahliadnem po trase. Je ich tu málo ale v tej zeleni je ich snehobiela farba príjemná. Míňam jeden balvan a od neho začínam byť nesvoj.

Po pocitoch uvoľnenia, krásy, radosti prichádza nepríjemný pocit. Akoby ma niečo zväzovalo. Pomaly a veľmi nenápadne ma stláčalo okolo celého tela. Celý som nesvoj. Až mám pocit sa vykrútiť z toho, striasť to. Je to niečo veľmi blízke a nepríjemné. Tak blízke ako partner. Jeho ovládnutie mňa, je veľmi rafinované, nenápadné, ale silné. Cítim sa nepríjemne. Ten pocit je strach, nesloboda. Začínam rozmýšľať ako na neho. Viem sa rozhodnúť, zaveliť si a nebáť sa ho. Vonkajškom mi neubližuje, ale strach je akosi stále prítomný. V mojom vnútri. Nepomáha, keď ho nežijem. Je vo mne.

Cestou si uvedomujem ako žijem túto nádheru prírody, ktorá ma teší, lieči, že to nemusím žiť. Rozhodnúť sa viem, ale nejak je strach stále u mňa. Tak mi je tu v prítomnom okamihu jasné, že ja ho žiť nebudem, nechcem. Počas chôdze ho akoby prestanem živiť. Prestanem ho žiť. Jednoducho ho nežijem. Žijem túto prirodzenú krásu a silu prírody. To, čo ma robí šťastným. A ono to hneď prestáva pôsobiť. Nedávam pocitu, ktorý nechcem energiu a on stráca nado mnou moc. Po chvíli som znova uvoľnený, slobodný.

Prichádzam na sedlo pod Čelom a tu ma sprievodca odkláňa od turistickej cesty na zvierací chodník. Strmo hore na kopec, kde nachádzam prostredie, ktoré milujem. Divoké, nedotknuté človekom. Prirodzené, tvorené jedine prírodou. Je tu čarovne, rozprávkovo. Tu noha človeka nie je, iba cesty zvierat. Úžasné energie a obraz tohto miesta. Sprievodca ma vedie hrebeňom hlbšie a hlbšie do lesa. Dostávam sa na vrchol kopca a nechávam sa viesť na presné miesto tvojej esencie.

Cítim ako máš všetko u seba aj "áno" aj "nie". Aj veríš na svet energií, aj nie. Aj si prírodná, aj nie. Aj si rozhodná, aj nie. Máš to vo viacerých rovinách. Prudko schádzam dolu z kopca k menším skalám medzi stromami v lese. Nie sú to však holé skaly. Sú pokryté na viacerých miestach machom, s malými bielymi kvietkami. Znova čarovné, rozprávkové, čisté miesto na tvojej esencii. Cítim tu jasne prírodnú bytosť. Ukazuje sa mi hneď po príchode. Malinký elfík. Ten ti bude dávať aj odkaz. Je to malá bytosť, ktorá ale spravuje celú túto oblasť. Ak ťa budú zaujímať detaily o tej bytosti, napíš mi. Dávam esenciu na presné miesto, nechávam ju pracovať.

Píšem odkaz pre teba:

Strach je ako zlo v krabičke. Keď ho tam necháš na pokoji, bude stále prítomné. Je síce vtedy neškodné, ale je tam. Ak ho vypustíš a nemáš ho pod kontrolou, stane sa nočnou morou. Bude ťa ovládať. Ak ho ale otvoríš a s láskou, jasným rozhodnutím prepustíš zo svojich služieb, prestane mať dôvod k existencii. Uvoľni preto okovy ťažoby a strachu. Už nie sú potrebné. Uvoľni a neži strach. Ži svoju slobodu, vášeň, radosť. To, čo chceš. To je tvojou podstatou, to je tvoj zámer. Urobiť to však musíš ty. Láskou a oslobodením. A uvidíš, že to bolo iba súčasťou tvojej cesty. Cesty ako všetko iné, čo si prešla a zvíťazila. Buď premenou, aby sa zmenilo potrebné. Tvojou prácou, tvojou úlohou, tvojím zámerom. Prečo ty? Možno preto, že si iná.

Tak ako Ja (bytosť tejto oblasti).