ESENCIA ROZPOMENUTIA

    Vyrážam na tvoju esenciu v Zemplínskych Hámroch smer Vihorlat. Tvoja esencia začína pomerne prudkým stúpaním, plaziacim sa chodníkom mnohopočetnými, prevažne bukovými lesmi. Na jednej z tabúľ som sa dočítal, že Vihorlat je najlesnatejšie pohorie na Slovensku. Hneď od začiatku cesty to môžem potvrdiť. Husté bukovo, dubovo, javorové lesy nášho krásneho Slovenska. Chodník sa celú cestu vlní týmito lesmi. Stúpa, klesá a ja cítim, že tu si spokojná. Vyhovujú ti viac listnaté lesy ako ihličnaté. Ihličnaté sú viac tmavé a máš z nich strach.

Už niekde v začiatkoch cesty zachytávam, že pre teba nie je až tak dôležitý cieľ ako majú mnohí iní. Neustále dosahovať ciele a čím viac, tým lepšie. U teba cítim naplnenie tvojej duše samotným pobytom, cestou, kde máš rada svoje tempo pohybu. Skôr si tú cestu vychutnať, užiť si ju. Tvoja duša je tááák obsiahla, nekonečná. Viac ako ciele, ju teší a zaujíma múdrosť, nekonečnosť (obsiahlosť) priestoru. Cítim to veľmi jasne. Prvú tretinu cesty mám vysoké tempo. Akoby som potreboval vybiť nahromadený tlak z civilizácie. Rýchle tempo neustále stúpajúcim terénom mi pomáha a teraz to je to najlepšie, čo potrebujem. Vyčistiť si hlavu. Čím viac stúpam, tým viac unavujem telo a ono sa čistí od nepotrebného tlaku. Až hlboko v lesoch sa uvoľňujem a prvotný tlak mizne.

Trasa je dlhá a konečne asi po hodinovej terapii prírody si uvedomujem pokoj lesa. Zvoľňujem tempo a konečne sa stávam prírodou okolo. To spomalenie, pokoj, absencia tlaku, zhonu z mesta je úžasná. Ako si to uvedomujem, zaregistrujem pohľadom po mojej pravej strane povalený ihličnatý strom medzi listnatými stromami. V sekunde viem, že to znamená odkaz pre teba. Nejaký strach v tvojom živote odišiel, umrel. Už nie je živý v tvojom živote. Ako strom, ktorý tu leží predo mnou. Mŕtvy.

Pokračujem ďalej úzkym chodníkom, ktorý pláva kľukato vrcholom pohoria. Kilometre mi ubiehajú pod nohami, míňam rôzne pekné názvy oblastí ako Jedlinka, Motrogon atď. Ako si tak vykračujem, z ničoho nič sa mi šmyknú nohy na rovnej ceste a plesne to so mnou poriadne o Zem. Zarazí ma na tom to, že absolútne vôbec necítim pád. Akoby len bum a niečo sa prestavilo. Keď stojím a pokračujem v chôdzi nič necítim iba viem, že sa niečo prestavilo. Taký reset od života. Niečo sa prestavilo. Akoby som sa iba teraz ocitol tu na ceste. S novými silami, čerstvý. Cesta začala tu a teraz, nie pred dvoma hodinami. Príde mi to úplne prítomné a normálne.

Chodník chvíľu klesá, chvíľu stúpa a ja sa približujem k miestu tvojej esencie Poľana pod Vihorlatom. Blízko tohto bodu ma sprievodca odkláňa a posiela k neďalekým skalám, schovaným medzi stromami. To je miesto tvojej esencie. Skôr ako konkrétne skaly, však cítim miesto tvojej esencie celé tieto lesy. Sú tvojou energiou. Aj to mi potvrdzuje obsiahlosť tvojej duše. Skaly sú nenápadné, menšie a v tejto oblasti jediné. Cez sprievodcu viem, že odkaz ti prinesie Anjel pomoci. Tvoj Anjel pomoci. Snaží sa s tebou spojiť, pomôcť ti. Vnímam ho ako anjelsku bytosť ale s napojením na prírodný svet. U teba mám ja vybrať presné miesto tvojej esencie. Po rýchlom obhliadnutí som ihneď našiel vyvýšenú skalnú stenu, ktorá sa mi k tebe perfektne hodí. Akoby esencia vystupovala do priestoru a bola pre široké okolie. To mi sedí k tebe, tak ju tam nechávam pracovať.

Vzdialim sa o kúsok ďalej a píšem ti odkaz od Anjela pomoci:

Čas sa spojil s časom. Znova a znova začína kolobeh života. Jedno končí, iné začína. Tvoja cesta práve začala. Pýtaš sa ako? No vo večnosti. Tvoje vedomie prijalo a uvedomilo si, že je večné. Je večnosťou, pretože to, čo môžeš obsiahnuť je nekonečné. Obsiahnuť dušou. Iba tak je možné pootvoriť brány večnosti. Tvoj Duch preto nekončí, ale začína. Prebúdza sa k vedomej činnosti tu a teraz na Zemi. Tvoja vôľa žiť je nesmierna a iba čakáš na východ slnka, aby si znova vykúpala svoju tvár v radosti a vášni života. Moja odpoveď je nečakaj. Rozžiar slnko v srdci, znova sa nadýchni. Tak ako tieto staré lesy tu, na tomto mieste. Sú vo večnosti, múdrosti a skaze. V skaze znamená v nekonečnosti vzniku a zániku toho, čo pochopilo cestu vo večnosti.