ESENCIA RADOSTI ZO STRACHU
Je osem hodín ráno a ja vyrážam na vznik tvojej esencie. Krásne slnečné ráno zalieva široké okolie, čoraz častejší spev vtákov hlási koniec zimy a príchod jari. Všade plno pokoja a harmónie. Vychutnávam si to v každom kroku, zhlboka vydychujem, viac a viac sa uvoľňujem. Krásny pocit uvoľnenia, spokojnosti. Prechádzam slnečnými lúkami, smerom k hustému lesu. V diaľke vidím miesto esencie. Potrebujem prejsť lesom, veľkou lúkou do ďalšieho lesa na kopci.
Pri prechode lesom mám stále pocit harmónie, keď tu narazím na tabuľku vysoko na strome: "Zákaz vstupu, súkromný pozemok." V sekunde pocit harmónie pohltil strach, napätie, nepokoj. Strach z neslobody, pravidiel, podmienok. Z nepríjemnej skúsenosti, ktorá okamžite ovládla situáciu s jediným výsledkom a to, že môže prísť konflikt, napätie. Že sa stane niečo nepríjemné. Nepomohla ani istota, že viem, že nakoniec to nejako zvládnem.
Vadil mi ten strach, ktorý ešte priamo nehrozil, ale v mojom vnútri sa všetko pripravovalo na to, čo keď to môže prísť. Nechcem sa báť, ale strach je silnejší. Je v celom tele, mysli. Tá výmena bola okamžitá. Ostal iba pocit, že chcem tú nádhernú harmóniu späť. Nechcem zažívať strach, nepokoj. Cestou ďalej narazím na veľký čínsky lampión šťastia, ktorý doničený visí cez konáre. Prekvapilo ma, že to tu vidím. "Zničené šťastie" Blyslo mi hlavou. To nepríjemným pocitom vo mne ešte pomohlo.
Ale počas chôdze ďalej, začínam pracovať s tým strachom. Nebojujem s ním, ale ani mu nepodlieham. Čoho sa to skutočne bojím? Pomaly kráčam a strach rozpúšťam v rozhodnutí, že vždy som to nejak zvládol. Že sa rozhodnem pre harmóniu a to je moja voľba. To sa mi páči viac. Strachu dávam čoraz menej energie. Vravím si, že ten strach nie je skutočný. Ten priamy konflikt, hrozba ešte nenastala a keď ju nebudem živiť v sebe, ani sa neudeje. Nič sa nedeje, čo nenosíme v sebe. A ak hrozba príde, poradím si ako vždy. Viac som začal v sebe hľadať ten krásny pocit harmónie pred malou chvíľou. Opakujem si: "Nič sa priamo nedeje, je to v pohode. Nemusí sa nič udiať. Ten strach vytváram ja a pomaly ho vymením za pocit, že sa mi nič nemôže stať. Som silnejší, než pocit strachu. Je to len moja stará voľba."
Pochopil som zrazu, že ten strach je potrebný, aby som zistil, že ho už nepotrebujem. Že je cestou ako si viac uvedomiť radosť z toho, aké to je, keď sa nebojím. Jedného dňa strach sám odíde, pretože ho nebudem viac živiť. Poďakujem mu s láskou, lebo ma naučil radosti nemať strach. Podobne, ako keď deň si uvedomujem hlavne vďaka tomu, že poznám noc. Svetlo vďaka tomu, že poznám tmu. Po tomto postoji v mojom vnútri sa z nepríjemnej časti lesa, hneď ocitám na priamej, bezpečnej ceste hore svahom. Pocity sa znova vymenili.
Znova ma naplnila harmónia, spokojnosť, šťastie, radosť. Zhlboka vydychujem, viac a viac sa uvoľňujem. Cítim sa výborne. Vychádzam na veľkú otvorenú lúku s priamym vstupom do lesíka, kde sa bude esencia tvoriť. Je tu pokoj, prechádza mnou úľava, spokojnosť. Po prechode lesíkom prichádzam na presné miesto tvorenia esencie. Otváram fľaštičku, esencia začína pracovať.
Beriem ceruzu a píšem osobný odkaz:
To strach je cesta k pochopeniu radosti a uvoľnenia. K pravému pocitu slobody a uvoľnenia je strach nevyhnutný. Na základe jeho pochopenia a prijatia sa dostaví skutočný pocit slobody a uvoľnenia. Práve strach je časťou, vďaka ktorej zistíš a následne pochopíš skutočný stav vecí. Vďaka strachu si uvedomíš, kým si. Je to hlboké poznanie, ktorým sa stávaš novým, pravým stavom - Radosťou. Radosťou, ktorú nič nemôže ohroziť, pretože je skutočným, pravým stavom. Nie iba maskou. Prijmi skutočnú radosť ako tvoj prirodzený stav, pretože si pochopila strach. Prijmi ho s pokorou a láskou - tak koná Boh. To si ty, to je láska. Prítomná, silná a nakoniec radostná.