ESENCIA PRIJATIA

    Tvoja esencia začína z Fačkovského sedla, výstupom na vrchol Kľak. Následne esencia sa ti bude tvoriť v doline pod Kľakom, niekde v okolí Kľackého vodopádu. Spokojný vyrážam strmým výstupom na prvý kopec. Svoje životné tempo máš pod kontrolou. Až na občasný zhon cítim energické plynutie. Život máš rušný, energický, radostný. Cítim prúd energie v tvojom živote, veľa úsmevu. Takého kamarátskeho. Vždy sa niečo deje - veľa pohybu, aktivity, elánu. Tempo výstupu mám ale pokojné, ak si v súlade so svojím tokom života. Ak to ovládaš, nikam sa zbytočne nenáhliš. Už to nie je o výkonoch.

Napriek kráčaniu na novej ceste, mám ale pocit niečoho, čo ma prenasleduje, ťaží. Je to stále so mnou. Je to z mojej minulosti. Niečo vzdialené, veľké, čo má na mňa veľký dopad. Zviera mi to srdce. Je to ďaleko, ale pritom blízko. Nemám na to dosah. Ak k tomu vyrazím, vzdiali sa to. Už dlho čakám a neprišlo to samo bližšie. Zvláštny pocit a stav v duši. Sprievodca mi vraví, že to som ja sám. Moja minulosť - neprijatá minulosť. Pýtam sa v sebe: "Čo mi chýba z minulosti na novej ceste? Pri čom som v minulosti žil srdce a teraz to nežijem? Prečo neviem prijať zmenu srdcom, že je to už inak?" Myseľ to prijala, telo tiež, ale srdce ostalo na starej ceste. U mňa to je práca z minulosti, u teba láska z minulosti. Taký pocit je súčasťou mňa. Zatiaľ to riešim iba vo svojom vnútri počas kráčania.

Výstup si napriek tomu vychutnávam. Zhlboka dýcham čerstvosť a vôňu ranného lesa. Niekde na začiatku pochodu lesom sa mi zvýrazňujú brezy pri tebe. Akoby tvoj rodový strom bola breza. Aj borovice sú fajn, ale v brezovom háji ťa vidím oveľa viac živú, spokojnú, radostnú a odpočinutú. Breza ti dáva energiu a život. Si tam nabitá a užasne uvoľnená zároveň. Veľká spokojnosť, radosť zo života. Vykračujem si stálym tempom a na vrchole prvého strmého kopca sa kochám prvými krásnymi výhľadmi dnešného rána. Prevýšenie je veľké a to mi dáva možnosť užívať si výšku a rozhľad na okolité kopce. Je ich tu plno.

Moc dlho sa však nezastavujem a pokračujem na svojej ceste za cieľom. Na hrebeni prvého kopca sa na mňa v diaľke usmieva veľká skalná vyhliadka Kľak. Je mejastátny, aj z veľkej diaľky. Počas pochodu si uvedomím, že ťa necítim na tvojej ceste. Si fyzicky na svojej novej ceste, zažívaš radosť, ale nie si srdcom na nej. Úplné prázdno, ticho. Si tu, ale necítiť ťa na ceste. Nie si na nej srdcom. Znova to zvieranie srdca, duše. Viem o tom vo svojej duši, ale akoby som nemal na to dosah. Neviem, čo s tým. Chcem, ale neviem ako si s tým poradiť. Akoby to bolo aj nebolo v mojej moci. Kráčam a snažím sa to uchopiť, pochopiť, odpútať. Nič však nenachádzam. Prvé spojenie s tebou (s tvojím srdcom) nachádzam v časti lesa, kde rozkvitajú koberce prvosienok. Krásne, zeleno - bielo tkané koberce s množstvom malých prvosienok. Tu sa prvýkrát slobodne nadychujem a cítim tvoje srdce na ceste. Nečakane a je to tu. Ach, ako to je dobre zhlboka sa nadýchnuť. Prirodzene, bez záťaže. Zakrátko, ako sa vzďaľujem od prvosienok, pocit prirodzenosti ustupuje, mizne a znova prázdne ticho v duši počas cesty. Iba prítomný priestor, ktorý tiež cítim, ale znova polovičné dýchanie s ťažobou na srdci. Niečo mi bráni byť šťastný na novej ceste. Neviem, čo s tým.

Zhlboka vydychujem a blížim sa ku Kľaku. Pomaly sa otvára okolitý priestor a úžasné scenérie nenechajú na seba dlho čakať. Chvíľu kľučkovania skalnatým chodníkom na vrchol a som tu. Stojím na okraji veľkej skalnej vyhliadky Kľak. Slová nestačia na opísanie pocitov. Výškový rozdiel medzi dnom doliny a vrcholom skaly je velikánsky. Prekrásne výhľady do všetkých smerov berú dych človeku. Iba stojím a plním sa všetkým, čo vidím a cítim. Človek iba je nemo všetkým okolo. Skenujem každý detail prítomnej chvíle. Malosť človeka mu pripomenie veľkosť a dokonalosť prírody. Pokora, vďačnosť, láska. To cítim. Ale aj rešpekt, obdiv, úžas. Po malej chvíli aj zmenu. Stojím a zrazu viem, že je niečo inak. Už nie som tým, čím som bol . Už je to inak. Som niekto iný, nový. Iba srdce to doteraz nevedelo prijať. Neviem to popísať, ale tu hore sa niečo pochopilo. Zmenilo. Už sú veci inak a moje vedomie prijalo zmenu. Už je to inak. Už som niekto iný. Tu a teraz. Staré ostalo iba rozptýlené v tej výške a diaľke prázdneho priestoru. Všetko je inak. A tak to je. Prítomne. Dané a hotovo. Niečo je inak, nie mojím chcením, ale načasovaním - prítomnosťou. Si iná a máš to všetko v esencii. Potrebné bolo to vedome, prítomne prijať.

Dostávam informáciu, že esencia sa ti bude ďalej tvoriť hlboko, dole podo mnou. V doline, v Kľackom vodopáde a bytosti vody nám pomôžu. Vlastne celá tvoja esencia je o prijatí. Prijatí niečoho nového. Prijatí vesmírom - prijatie zmeny. My sme chceli tú zmenu výberom duše, ale až teraz nastalo načasovanie vesmíru. Niečo zvonku. Bum a veci sú inak. Ťažko sa to opisuje slovami, ale myslím, že ty budeš vedieť a cítiť, o čo ide. Po potrebnom na vrchole, smerujem k vodopádu.  Už na vrchole je počuť hukot padajúcej vody. Prudko schádzam do doliny. Po príchode k vodopádu som ohromený jeho veľkosťou a silou. Teraz na jar má veľkú silu. Schádzam priamo k vodopádu. Jeho energia je veľká. S pokorou a vďačnosťou tu dnes byť, obdivujem jeho dokonalosť, silu, veľkosť. Je nádherný, úžasný. Celý, ako je. Poprosím bytosti vody o tvoju esenciu a chvíľu musím počkať na ich príchod a spojenie. Po chvíli sa už štverám, čo najbližšie k miestu tvojej esencie. Blízko burácajúcej, padajúcej, snehobielej, spenenej vody. Premočeným lístím, blatom a klzkými kameňmi sa nejako doštverám k presnému miestu a nechávam esenciu pracovať.

Zatiaľ ti píšem  tvoj odkaz:

Prijatie. Prijatie je pochopenie. Ak pochopilo naše srdce to, čo je potrebné pochopiť, potom môže nastať zmena. Zmena celostná, bytostná - transformácia. Vymení sa všetko. A tým je myslené úplne všetko. Narodí sa nový človek v tebe, nová inkarnácia. Si toho súčasťou. Vedomou súčasťou, pretože je to potrebné. Je potrebné preto prijatie srdca. Ako to srdce prijme? Jednoducho - Láskou. Iba cez lásku je človek schopný dosiahnuť najvyššie spojenia s Bohom, so svojím zdrojom. Uvoľni sa teda, odovzdaj sa vyššej moci, vyššiemu zámeru a prijmi. Prijmi tu zmenu v sebe, v srdci. V čistote, pravde a láske. A hlavne v uvoľnení. To uvoľnenie je kľúč. Uvoľnenie srdca. Dovoľ mu byť samé sebou. Dovoľ mu ísť, kam potrebuje. Nežiadaj od neho cestu. Skrátka uvoľni svoje chcenie, nech sa stane. Vôľa Božia, vôľa srdca, vôľa cesty. Tu a teraz. Odovzdaj sa do rúk vyššej moci. Lebo to chceš. Pustiť strachy a žiť Boha v sebe, cestu v sebe. Toto tu je tou cestou.