ESENCIA "POSTOJ"

     Vyrážam od auta do Gaderskej doliny vo Veľkej Fatre. Je to oblasť krásnych skalných dolín, ale tvoja esencia bude v lesnej časti Dedošovej doliny, v začiatku toku potoka Sviniarka. Počasie je zamračené, ale to neuberá na kráse tunajších dolín. Čaká ma dlhá cesta do Dedošovej doliny. Kráčam pohodlne, primeraným príjemným tempom. Nikam sa neponáhľam. Cítim v tom tvoje životné tempo, tvoj nadhľad, rozhľad a tvoje skúmanie života. Je mi blízke a sprievodca mi hovorí, že si ako ja. Tak to aj cítim. Túto informáciu neskôr počujem viackrát počas esencie.

Som uvoľnený, pevný a idem si svojím tempom životom. Som v prostredí, ktoré mám rád. Cítim, že máš veľa v živote toho, čo k tebe patrí. Zo začiatku cesty som v pohode. Celý čas tvojej esencie je spojený s Gaderským potokom. Teraz je úžasný. Plný vody z topiaceho sa snehu, ktorá je kryštálovo čistá. Akoby z ľadovcov. Hukot vody je silný. Neustále sa s potokom schádzame, rozchádzame počas celej cesty. Utvrdzuje ma v mojej láske k prírode. Pohľad na neho a jeho zvuk mi neustále pripomína krásu prírody. Ako kráčam dolinou, akoby kráčali so mnou aj skaly. Ukazujú sa na rôznych úsekoch cesty vo svojej veľkosti, kráse. Vždy ma cukne, že by som sa pustil na ich vrchol, ale preto tu dnes nie som.

Cesta je niekedy bez ľadu a niekedy úplne ľadová, ako postupujem hlbšie do doliny. Začínam cítiť v sebe vzdialený nepokoj. Niečo ma vyrušuje, ale je to vzdialené. Kráčam dolinou a v istom úseku strmých skál veľmi jasne a prítomne cítim energiu medveďov, vlkov, rysov. Je to náhle a silne prítomné. Mňa to neprekvapuje, skôr sa začudujem nad hĺbkou tvojho napojenia k tejto energii. Je to tak intenzívne, že sa vo mne spúšťa šamanský spev k týmto energiám. Ja ich milujem a znova prichádza veta, že si ako ja. Máš hlboké napojenie na energie týchto zvierat. Možno to vieš, možno nie. Spev trvá dosť dlho ďalším kráčaním. Sú to energie bojovníkov, nech už to vnímaš akokoľvek v energii muža. U teba cítim, že máš tiež veľa prejdené životom. Cestou ďalej nachádzam trus a stopy vlkov. Stôp je tu mnoho, takže musia sem chodiť častejšie.

Pokračujem a potok hučí. Niekedy mi je ten neustály zvuk silného toku vody nepríjemný. Jeho, krása, čistota, divokosť však určite nie. Voda je prekrásne čistá. Pri zamračenej oblohe má voda tmavomodrú farbu. Pripomína mi vodu z ľadovcov. Energicky úplne, kvôli jej čistote. Začína mrholiť. Vnútorne som tak zvláštne nepokojný. Akoby mi niečo chýbalo a ja sa nemôžem úplne uvoľniť. Neviem však, čo to je, čo mi chýba. Strednú časť cesty som nepokojný, nesvoj. Uvažujem pokojne, čo sa deje. Mysľou mi chodia neurčité, vzdialené pocity, že chcem prísť na to, ako mať veci a robiť ich inak, lepšie. Pocity inovátora, toho kto má priniesť niečo nové.  Ale tým, že to tu ešte nie je, je potrebné to vytvoriť od nuly. Po tejto etape sa tok rieky ukľudňuje a s tým aj hluk vody. Je to úľava pre moje uši. Viac ti vyhovuje pokojnejšie prostredie. Aj moje vnútro sa konečne uvoľňuje. Cítim sa vzdušnejšie, spokojnejšie, ak je menej hluku v mojich ušiach.

Prechádzam obrovskými skalnými stenami Dedošovej doliny a tá je pre mňa veľmi príjemná. Za ňou ma čaká prítok riečky Sviniarka. Pri nej sa u mňa zapína mužské vo mne. Tok potoka sa síce znova zvýšil, ale to už neriešim. Potrebujem stúpať na miesto tvojej esencie, asi päťsto metrov do kopca. Terén je spojenie snehu, blata, rozmočenej pôdy veľkého rúbaniska. Tu je oblasť takmer bez stromov. Vo vrchnej časti rúbaniska, ktorá je zahalená v hmle a čiernych mrakoch začínajú vysoké stromy. Niekde tam je miesto tvojej esencie.

Stúpam pokojne, rozvážne. Takúto energiu cítim počas celej tvojej esencie. Nohy sa mi zabárajú do snehu, inokedy do blata. Kráčam rázne, strmo hore. Som odhodlaný. Rozum ma ťahá dostať sa na neďalekú lesnú ťažnú cestu, ale sprievodca ma posiela riečkou Sviniarka. Akoby si mal nasledovať svoj tok priamo k jeho ústiu. Tak aj konám. Po chvíli som na malom rázcestí a v diaľke vidím statný buk - miesto tvojej esencie. Jeden z mála stromov na rúbanisku. Chcem ísť inou cestou k nemu, ale sprievodca mi ukazuje ihličnatú vetvičku na trase. Ja cítim a viem, že to je šípka smeru kadiaľ ísť. Odkaz pre teba: "Príroda ti vždy ukáže smer, ak si na rázcestí." Či veríš alebo nie, takéto šípky nachádzam celý zvyšok cesty, až k tvojmu stromu. Sú tu úžasné pokojné energie. Veľmi príjemné, tiché, pokorné. Veľmi pokojné. Všetko sa tu spomalilo, zjednotilo, stíšilo. Dávam esenciu pracovať na presné miesto.

Beriem ceruzu a píšem ti odkaz:

Čas sa spojil s časom. Staré s novým, mladé so starším. Čisté s prázdnotou. Tu v tichu, požehnaní Matky prírody ťa volá tvoje srdce. Srdce Matky prírody. Oslovuje ťa, ale nenúti. Tvoja vôľa, česť a sláva ťa sem priviedli. Si tak šťastný? Čo je to, čo ti chýba? Čo je to, čo napĺňa tvoj život? Je to vášeň. Vášeň, kedy zistíš, že hlavnou a trvalou je vášeň k životu. K životu samotnému. Postoj chvíľu, postoj v tom zhone niekam. Je dobré mať ciele, je dobré žiť ich, byť nimi. Je ale dobré, aj zastaviť sa a uvedomiť si ticho. Ticho a pokoj prítomného miesta. Jeho prázdnotu, obyčajnosť, prítomnosť. Postoj chvíľu a to ti donesie pocit prázdnoty, naplnenia a istoty. Istoty, pretože ty SI. Si sám sebou, prešiel si ďaleko a to, čo ti chýba, je spojenie so životom. Obyčajným, tichým, prázdnym a predsa tým najnaplnenejším, čo môžeš žiť. Prítomnú, hlbokú, tichú vášeň k životu samotnému. Iba postoj...Všetko potrebné máš...

Postál som a žil to...Ďakujem...