ESENCIA POCHOPENIA

 VODOPÁD

     Je deväť hodín ráno a ja opúšťam auto na Poľane. Nádherný, ideálny, letný, slnečný deň. Aj na Poľanu moc teplý. Vyrážam a hovorím si: "Ideme na to." Ako som to dopovedal, vletela mi do hrdla muška a esencia sa začala. Usadila sa v krku a stále ma dráždila na kašeľ. Skúšala vyrušovať moje kochanie sa prírodou Poľany. Akoby stále niečo narušovalo tvoju chuť byť uvoľnená. Tak jemne, ale predsa. Aj vnútorne som sa nevedel celkom uvoľniť. Ja som si však chcel užiť dnešný výlet, tak som sa nenechával vyrušovať. Aj keď to nebolo ľahké, muška nedala v krku pokoj a kašeľ vyhrával.

Napriek tomu som sa rozplýval dokonalosťou prírody. V tomto čase je Poľana prekrásna. Išiel som velikánskou lúkou, dole do údolia, kde je vodopád. Aj keď som chcel ísť vyšlapaným chodníkom, stále ma to ťahalo raziť si cestu rovno trávou skoro po kolená. Tak som šiel lúkou voľný, šťastný. Farby a vône od výmyslu sveta. Hlavne vône ma dostávali do extázy. Všetky vône v kope pôsobili ako prekrásna vôňa medu, vylisovaného priamo z kvetov. Prekrásne. Ďalšia vec, čo ma zamestnávala, boli motýle. Vieš, čo ich tam bolo? Všetky ako by ma doprevádzali celou cestou po lúke, čo trvalo asi desať minút. Malé, veľké, svetlé, tmavé, doprovod prírody. Všetky stále okolo mňa. Väčšinou ich toľko na jednom mieste nenájdeš.

Vošiel som do hustého, tmavého lesa Poľany a vôňu lúky hneď vystriedala vôňa ihličia, stromov, chladného osvieženia lesa samotného. Vône ma pri tvojej esencii sprevádzali stále a boli dominantné. Cestou chvíľu ako kráčam, hladím každý strom v dosahu. Cítim obrovskú lásku, ktorú dávam, ale aj prijímam. Muška v hrdle si nedá pokoj, až kým som nenarazil po chvíli chôdze lesom na pískavý zvuk mladého ďatľa. Hneď mi pripomenul teba, trochu neistý, ale plný lásky. Pozoroval som ho ďalekohľadom, keď ho z jeho miesta na konári vytlačil iný ďateľ. Starší, sebaistý, ale chladnejší ako ten tvoj. Ukázal sa mi súrodenecký vzťah. Ale medzi nimi vždy ostáva spojenie, aj keď sú odlišný. Jeden nasledoval druhého. Prišlo mi k tomu - veľké odpustenie.

Muška v hrdle hneď prestala vadiť, kašeľ prestal. Ďalej som pokračoval k vodopádu. Napriek mojej snahe ísť najkratšou cestou, chvíľu ma to skúšalo odvádzať sťaženými cestami. Ja som ale vedel, kam chcem ísť a že to dám bez problémov. Vždy som sa ale necítil celkom uvoľnený.

Asi dvadsať metrov pred vodopádom, aj keď som ho ešte nevidel, som počul hlasný smiech vodných víl ako šantia vo vode. Keď som sa priblížil, schovali sa. To, že esencia bude vo vnútri vodopádu som vedel už keď sa mi ukázalo miesto esencie vodopád a písal som ti, kde to budeš mať tvorené. Voda sa valí, hučí a ja som sa už niekoľko dní tešil, že sa v ňom okúpem skoro zrána. Otváram teda esenciu a kladiem ju na presné miesto vo vodopáde. Zopár liečivých kvapiek vodopádu máš v esencii. Voda je ľadová, ledva stíham dýchať, ale to spojenie, energie, uvoľnenie si musíš zažiť a prísť to vyskúšať. Vydržal som tam asi desať sekúnd a hneď sa vyhrievam na raňajšom slnku, ktoré zalieva vodopád. Niečo prekrásne, ďakujem ti za túto skúsenosť.

Chvíľu som sa vyhrial a nechal schnúť kvapky vody na slnku. Zopakoval som si to trikrát. Ten prítomný pocit sa nedá opísať. To musíš žiť. Pokyn od sprievodcu, že stačí, aby si to nemala moc silné a uzatváram esenciu. Trochu som vyschol, obliekol sa a už sedím na kraji vodopádu a viem, že ti budem písať odkaz. Čakal som od koho bude. Po chvíli prichádza Pani vody vodopádu. Chvíľu sa rozprávam a zisťujem, že veľmi dobre pozná ľudí, rozumie im a pozoruje ich už celé veky. Je veľmi múdra a skúsená bytosť.

Zapisujem odkaz pre teba od Paní vody vodopádu Bystré, na Poľane:

Tvoje spojenie s Bohom je príroda. Otvor sa bráne prírody cez ríšu škriatkov a dévov. Hľadaj informácie presne k týmto dvom bytostiam. Tam doma si. Zavolaj na pomoc svojho milého, nech vaším spojením cez srdcia vytryskne gejzír radosti, spokojnosti a hojnosti. Minulosť uzavri rituálom. Popros o vedenie škriatkov, aby ti s tým pomohli. Bude to zemský rituál v prírode. Odovzdaj smútok minulosti Matke Zemi, Bohu a dovoľ si vedome znovuzrodiť si srdce, svoju lásku, svoje lono, svoj život. Povstaň nová, zmeň si účes, poteš telo a hlavne otvor si cestu prírody vo svojom bytí. Dávam ti silu a obmenu vody, ktorá v jednom okamihu starou a novou je. Staré pritečie, novým sa stáva a je iba prítomný nekonečný tok vody. Tak ako život ženy. Neustále obnovuje svoj tok ženstva, prítomnosti. Čiže starou a novou si zároveň, aby si odteraz bola prítomnosťou. Prítomnosťou v prírode, v sebe, v duši, v Bohu. Požehnaj svojou prítomnosťou muža, rodinu, blízkych, svet samotný.

To je tvoj dar - byť prítomnosťou.

 Po odkaze ešte chvíľu komunikujem s Paňou vody a poberám sa na druhú časť tvojej esencie. Najprv k autu, aby som sa presunul do inej časti Poľany. Cestou späť lesom a lúkou konečne cítim úplné uvoľnenie, očistu. Krásny pocit prítomnosti, spokojnosti, iba bytia. Na lúke ma znova víta sprievod motýľov a doprevádza ma k autu. Odtiaľ sa presúvam autom na inú stranu Poľany na mieste, ktoré ma volá na dokončenie tvojej esencie.

SKALY

    Opäť opúšťam auto a spolu s mojim psom Lindou sa zahryzávame do strmého výstupu na vrchol Poľany, na miesto druhej časti tvojej esencie. Prvú časť si mala dolu kopcom do údolia Poľany, toto bude opačným smerom na jej vrchol. Po vodopáde som bez slov, myšlienok a iba kráčam a kráčam schodmi prírody do nebies, do môjho božieho chrámu, ako ho volám. Hore a hore krásnym, jedinečným lesom Poľany. Vodopád je viac navštevovaný ľuďmi, ale tam kam kráčam, ľudí nestretneš. Stretneš, ale Boha, všetko, čo stvoril. Čím vyššie, tým menej je les dotknutý ľuďmi. Hore už je ponechaný úplne Matke prírode a to neskutočne milujem. O tom o chvíľu.

Do polovice cesty som akoby vypnutý. V polke cesty ma doslova zavalí obrovská vlne vône kvetového medu a ja nechápem, čo to robí v strede tmavého bukového lesa. Hneď viem, že sa znova tvorí tvoja esencia. Vibrácie sú hlbšie, všade pokoj, kľud a prítomnosť lesa z jeho zvukmi, vôňami, tajomstvom a čarom. Milujem to, znova sa tým plním, až mi idú slzy, keď to píšem. Stúpam a stúpam a začne ma pichať v ľavom spánku. Pýtam sa sprievodcu, čo sa deje. Prichádza odpoveď, že sa čistí tvoja minulosť. Odchádza ženská časť minulosti. Po chvíli to prechádza.

Ja sa presúvam do neskutočne krásnej časti lesa. Tu je to, čo som písal na začiatku. Tu vládne príroda sama. Jeden strom vyvrátený cez druhý, tie, čo stoja, sú staré, mohutné, múdre. Všade neskutočne čistá, božská energia. Ba až kúzelná, čarovná, ako v rozprávke. Vidím prebehnúť zopár veveričiek. Je to energicky silná časť lesa. Stúpame s Lindou stále hore a komunikujem, ďakujem Matke Prírode, Matke Zemi za dokonalosť na Zemi. Obchádzam väčšie skaly na vrchole a nechávam sa viesť na presné miesto tvojej esencie. Dostávam pokyn, že musím sa chvíľu naladiť, poprosiť o spojenie a čakať na dovolenie. Pri týchto hlbších, vznešených vibráciách sa to stáva vždy. Chvíľu sa nalaďujem, spájam sa s miestom a čakám. Po chvíli pokyn, že môžem otvoriť esenciu a kladiem ju na presné miesto. Nechávam pracovať škriatkov a idem si písať druhý odkaz pre teba. Zatiaľ čo škriatkovia pracujú na hĺbke, sile skál v tvojej esencii, píšem ti odkaz od svetelných bytostí pre teba:

Hĺbka všetkého ja daná pokojom. Pokojom Ducha nájdeš pokoj na ostatných rovinách. Dopraj si okamihy, chvíle pokoja seba v prírode. Tam načerpáš poznania a silu pokoja v duši, následne aj v srdci a v živote. Potrebuješ chvíle pre seba, ale nie len ženské, ale aj bytostné, svoje. Tam uvoľníš spokojnosť v sebe samej a budeš to vedieť doniesť svojím najbližším. Si požehnaná duša, prešla si nepokojom, aby pokoj tvoril tvoje nové bytie. Bohu vďaka za to, tebe vďaka za tvoju cestu. Všetko sa ale iba začína. Nové bytie, nový život, nové vedomie.

Pochopenia novej cesty.