ESENCIA PLYNULOSTI

  Esenciu začínam z obce Fačkov, smer Suchá dolina. Veľmi rýchlo prebehnem okolo domov na okraji obce a vchádzam do hustých lesov, všade v okolí. Hore strmým kopcom hneď vkĺznem do sveta prírody. Úzky, nenápadný chodník ma vedie hlbšie a hlbšie, strmšie a strmšie. Tunajšie lesy sú krásne zdravé, rôznorodé. Predo mnou sa vznesie veľký, statný myšiak a letí nezvykle dlhú dobu medzi stromami tesne nad zemou, kým sa mu neotvorí voľný priestor na lepší let smerom k výšinám. Tým smerom, ktorým o chvíľu budem kráčať. Dokonale som si vychutnal pohľad vznášajúceho sa dravca pár metrov predo mnou, ktorý sa často nenaskytne.

Zo začiatku je cesta veľmi prírodná, prirodzená. Tvoju energiu cítim ako vzdialenú hmlu. Akoby si ani nebola, iba taká hmla niekde v pozadí, ale tvoja esencia je v príjemnom, prírodnom prostredí. Krásny slnečný deň iba vylepšuje dokonalosť prírody. Úžasné strmé chodníky plné bielych skál, lesy s velikánskymi machovými kobercami, krásne vône, pokoj. Kde tu výhľad na okolité kopce. Stále ťa neviem cítiť na esencii, ale to krásne, prírodné je tvojou súčasťou. Súčasťou tvojej energie, duše.

Cesta ma vedie hrebeňom a pomaly začínam klesať do doliny. Pomerne rýchlo zbehnem do jej spodnej časti, kde ma privíta malý potôčik so snehobielou vodou, pretože koryto je z úžasného bieleho kameňa. Voda rokmi v ňom vymyla hladké, snehobiele lôžko. Veľmi pekné na pohľad v presvitajúcom slnku spomedzi stromov. Dostávam sa k spadnutým konárom veľkého stromu priamo cez cestu. Celé to obchádzam a v tento moment vidím iba hromadu konárov, ktoré potrebujem obísť. Pokračujem na miesto tvojej esencie a všetko je v pohode.

Kráčam malým potokom, kochám sa jeho krásou a dokonalosťou. Čím viac potôčik klesá do doliny, tým viac naberá na sile a objeme. Po dlhšom pochode sa vynáram z lesa, prichádzam k prvým domom dediny Domaniža a zisťujem, že som trocha inde, než som plánoval. Od tohto bodu sa pokojná esencia mení a stáva bludiskom, plná zvláštnych vecí. Nechcel som sa vracať k pôvodnej trase a rozhodol sa prísť na miesto tvojej esencie z opačného smeru. Prefrčal som okolo pár domov smerom k lesu.

Obchádzam veľký oplotený objekt a na zle čitateľných tabuliach zisťujem, že je to veľká strelnica. Je tu chvalabohu pokoj, a tak, čo najrýchlejšie opúšťam nebezpečný priestor. Chcem sa čo najskôr vzdialiť z tohto miesta a som rád, že ho rýchlo nechávam bez nejakých problémov za sebou. Aspoň som si to vtedy myslel. Zo začiatku označenia v mape súhlasia z realitou. Štverám sa znova hore kopcom, aby som prišiel na požadované miesto. Omnoho strmší výstup z opačnej strany kopca mi dáva zabrať.

Konečne som tesne pod vrcholom a pokračujem hrebeňom potrebným smerom. Túlam sa náročným terénom a snažím sa napojiť na označenú trasu. Cítim sa zvláštne, skľúčene, nesvoj. Všetko je pre mňa zvláštne. Akoby som blúdil v hmle. Nie som v panike, ale pôvodná ľahká túra je zrazu náročnejším dobrodružstvom. Vôbec nejdem smerom, ktorý som plánoval. Som úplne v inej časti, kde sa musím zorientovať. Ako blúdiť v hmle, v neistote. Nič ma neohrozuje, ale všetko je inak a inde ako som očakával.

Už keď dúfam v správne napojenie trasy, k môjmu prekvapeniu a nepochopeniu zisťujem, že som znova pri strelnici. Znova na mieste, ktorému som sa chcel za každú cenu vyhnúť a kde som chcel byť najmenej. V tom pochopení, v ten prítomný moment sa ozve hlasná, dlhotrvajúca siréna a hlasné upozornenia z megafónu o nebezpečenstve a opustení priestoru. Niekto prechádza autom okolo  kúsok odo mňa. Megafónom hlasno a jasne upozorňuje, že tu nemá nikto, čo hľadať. A v tento moment už vôbec. V slovenčine aj v anglickom jazyku. Keďže ide o veľkú strelnicu, hneď ma napadlo použitie väčších zbraní. Okamžite som sa vydal šprintom, čo najrýchlejšie, čo najďalej strmým kopcom, odkiaľ som zliezol. Pripomínalo mi to útek človeka v nebezpečenstve ohrozenia života. Cítil som to veľmi jasne vo svojom vnútri, v tvojej esencii.

Po prechode neznámym terénom ma to vypľulo, hádaj kde? Priamo k padnutému stromu s veľkými konármi, ktorý som ti opisoval na začiatku. Tentokrát ale bol príchod z opačnej strany. Pohľad z tejto strany je úplne iný, ako na začiatku. Tam som videl iba prekážku, ktorú som bez povšimnutia obišiel. Teraz vidím veľké konáre, ktoré tvoria ochrannú bariéru menšej skale. Skale, ktorá je miestom tvojej esencie. Vyzerá ako truhlica. Zrazu mi prišlo uvedomenie ako je dôležitý a podstatný pohľad z opačnej strany. Tento pohľad je úplne odlišný a obsahuje vysvetlenie, celok. Neviem to popísať, ale tí, čo vnímajú, cítia vedia. Prítomné uvedomenie. Pohľad z opačnej strany. Kladiem fľaštičku na presné miesto a nechávam esenciu pracovať.

Zatiaľ píšem odkaz pre teba:

Pohľad z opačnej strany je vždy iný. Úplne iný, ale vždy celistvý. Dodá človeku odvahu, pravdu a nakoniec aj lásku. Vec sa stane prítomnosťou, staré a nepotrebné môže konečne odísť. Nový svet, nový dych, nový pohľad nahradia veci minulé. Ide hlavne o srdce, aby sa zacelilo a bolo samo sebou. Tak aj tvoja cesta nabrala nový smer. Už iba sa zladiť s prítomnosťou a byť nová. Tak nech sa stane, tu a teraz.