ESENCIA OHEŇ, VODA, ZEM, VZDUCH

     Tvoju esenciu začínam od Bilíkovej chaty a smerujem do Veľkej studenej doliny, niekde do oblasti Vyšného studeného plesa. Počasie je viac ako rozprávkové, slnko zalieva a ešte viac násobí krásu Vysokých Tatier. Stretávam prvých turistov a napriek tomu, že im nevenujem väčšiu pozornosť, opakovane sa motáme, stretávame na trase. Hneď po vyrazení zacítim v sebe veľa nepokoja. Roztržitosť a nekľud mi zvláštne ovláda telo, dušu. Jemne ma rozhadzuje všetkými smermi, nedá sa mi jasne myslieť. Prechádzam okolo vodopádov, snažím sa zachytiť zvuk vody, jeho vôňu, energiu. Moc mi to nejde a ako pokračujem modrou značkou, ktorou mám kráčať, niečo mi nesedí. Overujem si svoj smer v mape a idem nesprávne. Mám ísť úplne opačným smerom, našťastie, nie som ďaleko a vraciam sa k nenápadnej odbočke, ktorú som prehliadol. Tentokrát správna modrá značka do Veľkej studenej doliny. Stále som nekľudný, príde mi to však ako moja súčasť. Chvíľu sa začudujem nad zlým smerom a ako naberiem ten správny smer, nepokoj ako mávnutím prútika zmizne. Ja sa konečne slobodne, voľne nadychujem.

Príroda okolo mňa ma v plnej kráse postupne pohlcuje a ja si ju môžem vychutnávať. Veľmi ma upútajú vrcholky skalných velikánov, ktoré obkolesujú celú dolinu. Sú veľký, mocný, prírodný. Po chvíli slobody a pokoja, ma znova navštívi akýsi nepokoj. Všetko neustále dolieha na mňa. Všetky možné, nemožné informácie, ľudia, zvuky, hory, pocity, emócie. Čo sa deje, čo by sa malo diať, nemalo, moje, tvoje, jeho. Skrátka všetko sa valí, ale už je to v menšej forme ako na začiatku. Príroda mi to pomáha zvládať. Pochopil som, že to u teba prichádza vo vlnách, opakovane v tvojom živote. V cykloch.

Nejak tomu nevenujem väčšiu pozornosť. Je to tvoja súčasť. Viac sa zameriavam na to pozitívne, prítomné, čo tu chcem vnímať a cítiť. Dolina sa nenápadne zužuje a skalný velikáni sú bližšie a bližšie človeku. Ako si ich tak obzerám a fotím, začujem, ako medzi sebou komunikujú. Nerozumiem im, ale jasne počujem mumlanie medzi nimi. Úplne mi to pripomína zvuk tečúcej vody. V ten moment si v sebe jasne uvedomím, že voda je obsiahnutá všade, vo všetkom. Pozastavím sa a náhle zavnímam prítomnosť živlov. Mumlanie skál je voda. To, že kráčam po Zemi a samotné skaly, ich spojenie so Zemou je Zem. Všade tu okolo v tejto nadmorskej výške je neskutočne zdravý a čerstvý vzduch, ktorý všetko odľahčuje. Takže vzduch. Hneď ma napadla otázka: "A kde je oheň?" V ten moment kráčam a obieham skupinku ďalších turistov, skialpinistov. Zacítil som, že človek je tým ohňom. V ktoromkoľvek okamihu, kdekoľvek, vo všetkom a všetko obsahuje naraz všetky živly. Aj keď to na prvý pohľad tak nie je, v hĺbke, v podstate všetkého, sú obsiahnuté všetky živly.

Potešilo ma to, viem, že si voda. A práve ona je dominantná na tvojej dnešnej esencii. Sprevádza ma vo všetkom, v rôznych podobách. Napríklad v najskalnejších obrovských skalách - ich mumlaním. Kráčam vyššie a vyššie. Kryštálovo čistá voda Veľkého studeného potoka, ktorý vyživuje celú dolinu, je viac, či menej so mnou v kontakte. Raz je potok široký, hlasitý, inokedy tichúčko žblnká pod veľkými skalami, zasypaných snehom, na ktorých vrcholoch rastie kosodrevina. Nechápem, ako tam prežije, ale je to krásny pohľad. V takom množstve a sile som to inde nevidel.  Znova sú tu obsiahnuté všetky živly. Teší a baví ma ich spojenie v jeden okamih, na jednom mieste naraz.

Pokračujem ďalej a prichádzam do oblasti, kde ma prepadne totálne ticho. Snehu rýchlo pribúda a úplne ma pohltilo absolútne ticho. Cítim, ako je v tvojom živote podstatné, dôležité. Tento úsek cesty je pokojný, tichý. Ani jeden, jediný zvuk okolo. Oblasť je málo dotknutá človekom, nezlyžovaná, neporušená. Energie sú tiché, všetko je hluché, prázdne. Vzduchopriestor by som to nazval. Tam bola aj tá kosodrevina na väčšine skál.

Po chvíli ďalšieho kráčania sa v okamihu prostredie vymenilo. Terén začal strmšie stúpať, skaly ubudli, dolina sa otvorila. Tu ma prevalcoval pocit dobrodržstva. Prvý prišiel pocit tvojej duše: “Dúfam, že sa mi nič nestane.” Hneď za ním pocit: “Dúfam, že sa niekomu inému nič nestane”, ktorý bol silnejší, ako starosť o seba. Viac sa obávaš o iných. Ozval sa tvoj hlas: “Ale ja chcem nebezpečenstvo.” Zrazu sa mi pošmykla noha na strmom svahu a vnútro si uvedomí riziká. Tvoj hlas reagoval: “Radšej to prenechám iným, nemusím byť všetkým, všade.”

Tu sa dostávam do oblasti záveru Veľkej studenej doliny. Skialpinisti sú ako mravčeky roztrúsený kade - tade po okolí. Tu to patrí im. Peší turisti pokračujú na Zbojničku, skialpinisti bočia si vychutnať, prečo sem pol dňa šľapali. Tu už musím dať na vedenie, duchovno na tvojej ceste. Ono vie, ono povedie. Tvoja esencia ma volá stúpať na vrchol, tak sa s chuťou zahryzávam strmým snehovým terénom. Tu ešte chvíľu bude vládnuť zima. Vychutnávam si prekrásne, rozprávkové výhľady v dnešný slnečný deň, rovnako, ako fyzický výstup. Zavnímavam miesto tvojej dnešnej esencie. Mám zakrúžiť konkrétnym smerom. Oddeľujem sa z cesty skialpinistov a predo mnou v diaľke sa na mňa usmeje špicatá, väčšia skala. Miesto tvojej esencie. Cítim, že tam býva vzdušná bytosť, ktorá ti dá odkaz. Miesto je kúsok nad Vyšným studeným plesom. To je však dnes zamrznuté a zasnežené. Hneď kladiem fľaštičku na konkrétne miesto a nechávam esenciu pracovať.   

Ako sa ti tvorí esencia, píšem ti tvoj odkaz od vzdušnej bytosti tohto miesta:

Požehnaný je plod života (človek), ktorý miluje a ctí zákony prírody a vesmíru. V nich sa hovorí o láske človeka, láske v človeku. Aby ňou bol, ctil a žil ju. Ty požehnaná si bytosť, ktorá spravuje, ovláda prírodné živly sveta. Tak nechaj sa unášať ich volaním, ich posolstvom. Tvoja cesta je v bytí, hovorí ti vzduch. Tvoja cesta je v žití (zemskom) hovorí ti Zem. Tvoja cesta je v cítení, hovorí ti voda. Tvoja cesta je v milovaní, hovorí ti oheň. Prečo to nežiješ? Pýta sa Boh. Pretože teraz nastal čas spojenia života. Bola si na ceste obrody, nastal čas zmeny. Najprv malé kroky, ktoré prerastú v mohutnú rieku života. Nastav tvár slnku, usmej sa na život, odmení ťa za to šťastím a láskou. Odpovede a cesta nie je v myšlienkach, v hlave, ako si rozvíjala doteraz. Cesta je v bytí, žití, prítomnom stave. Tak iba buď. Buď slnkom na pláži, buď slnkom tu v horách. Živly sú obsiahnuté vo všetkom, sú tebou, sú s tebou, pretože ty Si. Preto tvoja cesta obsiahne život tak, ako ho budeš cítiť. Vodou, Zemou, Ohňom, Vzduchom. Boh ti žehnaj. Boh nám žehnaj…