ESENCIA ODVAHY MUŽA

     Je neskorý jesenný, zamračený deň a ja stojím na brehu Dunaja na rakúskej strane. Objednanie si esencie ma priviedlo na miesto iné, ako les, na ktorý som zvyknutý. Stojím a cítim energiu Dunaja. Pokojný, majestátny, silný, tichý, neznámy, pokorný, sám sebou. Ba priam neutrálny, ale moje vnímanie ho akoby odokrylo z vrchnej vrstvy nejakej masky. Po chvíli vnímania sa stáva jemnejším, viac láskavým, žiarivým, priateľským. Stojím na brehu a viem, že esencia sa bude tvoriť vo vode.

Vôbec neriešim ako. Viem, že to bude nový zážitok, niečo iné. Ono vždy je príprava esencie iná, ibaže toto bude ešte v niečom iné. Pozornosť zameriavam na úžasné tvary nekonečného množstva kameňov na brehu Dunaja, nasávam vôňu vody a okolia. Vo vnútri mňa, ale už prebieha komunikácia s vodou a ona ma volá do svojho domova. Do svojej prirodzenosti.

Dostávam pokyn od sprievodcu, dávam si dole nohavice a v trenírkach vchádzam do Dunaja. Teplotu vody som nijak zvlášť neriešil, napriek tomu, že je október. Môj pocit bezstarostnosti sa ihneď zmenil po pár metroch od brehu. Chladná voda mi okamžite umŕtvila všetko, čo bolo vo vode. Bol to prvotný šok z náhleho chladu, ktorý sa po chvíli mení na eufóriu a pocit tepla. Znova mi to pripomenulo, ako hlboko milujem všetko prírodné a krok po kroku sa vzďaľujem od brehu.

Pokyn od sprievodcu "Stačí" a ja stojím s otvorenou fľaštičkou, v jesennom, chladnom Dunaji. Prechádzajú mnou pocity odvahy, zdravej mužskej energie, sily vody, otvorenosť vodného živlu. Jeho neohrozenosti v tom najláskavejšom spôsobe bytia. Prestávam cítiť, že som vôbec vo vode. Nechávam sebou prechádzať tie úžasné energie a prítomne si to vychutnávam. Prichádza bytosť vody a ja cítim, že to je bytosť z hĺbky Dunaja. Chvíľu komunikujeme a mysľou mi beží odkaz, ktorý budem o chvíľu na brehu písať. Cítim energiu lodí a ľudí, ktorý sa plavia riekou. Dostávam pokyn, aby som nabral pár kvapiek vody Dunaja a pridal ich do esencie. Ruku namočím do vody a z prstov venujem pár kvapiek s láskou esencii.

Zhlboka sa nadychujem a cítim obrovskú vďačnosť, pokoru a odvahu byť, existovať. Byť súčasťou nezlomného, silného, veľkého, no srdečného Dunaja. Znova ten dokonalý pocit len "Byť." Slová sú zbytočné. Po chvíli pobytu vo svete energií sa mi vracia cit do nôh a znova cítim v tele veľký chlad vody a prostredia. Hotovo. Pomaly sa vraciam na breh. Ešte chvíľu sa plním majestátnosťou a pre mňa novým uhlom odvahy, s ktorým som sa ešte nestretol. Esencie iba Sú a to na nich najviac milujem. Esencia bola pre muža, z ktorého som všetko toto cítil. Na tvorbe esencie som to iba pochopil. 

Ten muž má stále obrovské puto s Dunajom, aj keď na chvíľu svojej cesty sa od neho vzdialil.

Zvláštna odvaha Dunaja ho privedie späť.