ESENCIA ŠTYROCH ŽIVLOV

   Je deň tvojej esencie a do poslednej chvíle neviem a ani nepotrebujem vedieť, kam sa vydám. U teba už je všetko jednoznačne prítomné. Takže prítomne vstupujem do lesov na jednej zo zákrut hlavnej cesty pod Poľanou a razom som v hĺbkach divokej prírody Poľany. Žiadny pozvoľný prechod po lúke. Rovno strmý kopec balvanov, horského potoka, pováľaných veľkých stromov. Skrátka prekrásna divoká Poľana. Symbolizuje to divokosť a prírodnosť tvojej duše. Podliezať, preliezať, plaziť, preskakovať. Duša sa mi teší a rozplýva uvoľnením. Milujem to.

Tvoja trasa je kolmo hore na vrchol Zadná Poľana. Zdolávam meter, za metrom. Cítim sa úžasne. Všetko prírodné, prirodzené vo mne rozkvitá. Duša je vo svojom domove. Rozľahlá, nekonečná, silná, mocná, pokorná. Všetko okolo mňa mi zrkadlí dokonalosť a lásku vo mne. Všetko je dokonalé. Každý konár, mach, kameň, strom, zvuk, vôňa. Každý najneuveriteľnejší tvar čohokoľvek v prírode pôsobí dokonalo. Príroda je najlepší tvorca. Ako hovorím, príroda je zrkadlom Božského na Zemi. Tvoja duša to vie, cíti, žije to. Tvoja duša je slobodná a voľná, ako si len vieš predstaviť. A ešte viac.

Prítomne nasávam okamihy prítomnosti. Som veľmi vďačný, že to môžem žiť. Pokorne, vďačne, ticho v sebe. A to stačí. Sprievodca ma vedie presnou cestou. U tvojej esencie je to potrebné. Je to stará Druidská cesta. Cesta duše prírodnej, vedomej, liečiteľskej. Počas celej cesty zápasím v sebe so strachom z reality ľudskej cesty  a svojím vibračným nastavením. Žijem teda dve roviny v jednom. Podvedomý strach, prameniaci z mnohých životov v minulosti, kde realita života vie byť drsná kvôli duchovnému rastu. Proste je súčasťou cesty. A na druhej strane duchovné vyzretie, ktoré má múdrosť vesmíru. Tá múdrosť je pokojná, skúsená a má na všetko odpoveď. To pokojné nastavenie hĺbky srdca a večnosti duše. Tieto roviny sa zlaďujú v človeku cestou životom a oslobodzujú vedomie človeka od nepotrebného. Tvoria jednotu.

Prichádzam k stromu, na ktorom je značka-dvojitá červená čiara. Vidím v tom odkaz: Pozor nebezpečenstvo, ale aj prírodnú značku indiánov(ľudí prírody). Samozrejme moja voľba je jednoznačná. Snažím sa energiu venovať tomu pozitívnemu a nie tomu, čo ma ťahá vibračne dole. Z ničoho nič počas kráčania volám v sebe na pomoc štyri živly prírody. Oheň, vodu, vzduch a Zem. Volám ich na tvoju cestu a prosím o pomoc. Následne pokračujem ďalej. Veľmi si vychutnávam každý okamih. Je tak prítomný a taký, aký milujem. Som spokojný vo svojom božom chráme prírody. Ticho, prítomne, božsky.

Cestou natrafím na veľké pero dravého vtáka a pre mňa je to jasný odkaz prírody: Som dobre na svojej ceste životom. Cestou obrovské skaly v tvare oltárov, poprepletané konáre padlých stromov, prastaré lesy-divoká, slobodná, nádherná Poľana. Dosahujem vrchol Poľany a ďalej prudko smerujem z opačnej strany dolu kopcom. Nekonečné pohľady upokojujú moju dušu a moje bytie. Schádzam hlboko do doliny a zrazu ma sprievodca zastavuje pri väčšej skale. To je prvé miesto tvojej esencie. U teba budú dve. Sprievodca ma informuje, že cesta človeka má dve časti. Prvú, keď dávaš(svoju mladosť, dravosť, energiu životu). Druhú časť, keď prijímaš(múdrosť, pravdy, duchovný rozmer života). Preto to máš na dvoch miestach.

Kladiem fľaštičku na presné miesto a nechávam pracovať. Odkaz tu zatiaľ nebude, ale šamanským spevom privolávam slobodu tvojej duši. Beží mi obraz ako tancuješ a prichádzajú štyri živly. Najprv tancuješ s ohňom-tvoja životná energia, pomoc na tvojej ceste. Potom s vodou-sloboda a ľahkosť tvojej cesty(máš roztiahnuté ruky a točíš sa radostne dookola). Potom tanec vetru-vášeň a nespútanosť teba. Nakoniec tanec Zeme-pokojné doznievanie tanca a pevné spojenie so Zemou-tvoj život, životná cesta Tu a teraz. Tiché a prítomné bytie Tu a teraz. Na mieste esencie nachádzam presne rovnako označený strom, na aký som narazil na začiatku. Teraz už jednoznačne symbol prírodnej značky pre vedomých - na Druidskej ceste.

Pokračujem v ceste ďalej. Hlbšie a hlbšie do doliny. Aj hore na vrchol Poľany som kráčal prerušovanými časťami potoka a teraz rovnako dole kráčam korytom horského potoka a potom znova do kopca, na presné druhé miesto tvojej esencie. Sprievodca ma zaviedol na miesto, kde sa stretli v jednom okamihu všetky štyri živly, ktoré si žiadala o pomoc. Stojí tu velikánsky, ale úplne suchý strom, týčiaci sa do obrovskej výšky do vzduchu (to si ty teraz na svojej ceste-živel vzduchu). Suchý, pretože si v druhej časti svojej cesty životom. Keď prijímaš do života. Kúsok vedľa je úplne zlomený, starý, nahnutý pozostatok starého stromu(symbol konca cesty, večnosti života). Pri nich je malé bahnisko s vodou (živel vody). Upútalo ma slnko, ktoré jasno, silno ožaruje prítomný okamih v takom uhle, že nepáli kvôli konárom blízkeho lesa, je ale výrazné, dominantné (živel ohňa). Rovno medzi tým všetkým je padnutý strom na Zemi a z neho vyrastá malý, krásny, nový ihličnatý stromček (živel Zeme). Tam mám umiestniť tvoju esenciu. Ako nový život a nová cesta- kolobeh života.

Kým esencia pracuje, píšem ti odkaz od štyroch živlov pre teba:

Čas, to magické slovo bytia. Čo to vlastne je? Iba ubiehajúce sekundy a minúty? Čas je večnosť. Súhrn prítomných okamihov bytia. Voľ preto múdro a s láskou, kedy a kde je tvoj prítomný čas. My živly tvoríme hmotu tak, ako človek tvorí život. Že ho netvorí? Tvorí ho svojou cestou. Buďme teda súčasťou jednotného kolobehu života. Oheň, voda, Zem, vzduch. Staré, nové, prítomné, večné. To je kolobeh života. Napi sa teda z prameňa života, ochutnaj prítomnosť v bytí, zahrej sa lúčmi slnka večnosti a pozri do budúcna očami viery. Štyrmi živlami. Živlami vo viere, že oheň, voda, Zem, vzduch sú večné. Majú len rôzne podoby na ceste človeka.