ESENCIA ODHODLANIE MUŽA

    Vyrážam na tvoju esenciu do Blatnickej doliny v obci Blatnica, vo Veľkej Fatre. Len, čo som sa pohol, prišla informácia pre teba, že by si mal zmeniť spôsob života. Na začiatok super. Ale esencia iba začala, tak ideme ďalej. Cesta vedie krásnou Blatnickou dolinou a ja viem, že tvoja esencia bude o skalách. Tých je tu požehnane. Celá táto oblasť je o obrovských, nádherne (niekde skoro kolmých) skalných údoliach a dolinách. Je tu prekrásne. Cesta je od začiatku samý ľad a stále ma ženie niečo príliš rýchlo dopredu. Moje vnútro chce byť pokojnejšie, ale neustále mám pocit, že sa musím ponáhľať. Na chvíľu idem pomalšie, ale zakrátko sa pristihnem, že sa znova ponáhľam.

Napätie vo vnútri je trvalé, napriek tomu, že spomaľujem. To životné tempo mi nevyhovuje, tlačí ma do rýchlejšieho života, ako mi vyhovuje. Nie som spokojný a vyrušuje ma to, neviem sa uvoľniť. Kráčam dlho po ľadovej ceste. Síce som si našiel spôsob pohybu po tomto teréne, prispôsobil sa okolnostiam, ale pohyb je na ľade neistý, pomalý, napätý. Nejak to podrobnejšie neriešim, ale nie som uvoľnený. Príde mi tvoja súčasná cesta ako táto na ľade. Nie je to ono. Na chvíľu sa ukáže kúsok cesty bez ľadu a potom znova dlho ľad. Tak sa to opakuje prvú polovicu cesty.

Kráčam dlho nádhernou, vinúcou sa dolinou. Potok s neskutočne čistou a priehľadnou vodou umocňuje krásu prostredia, kde sa nachádzam. V diaľke sa mi ukážu hrdé skaliská, srdce sa poteší a čakám na lepšiu možnosť, aby som sa dostal na lepší výhľad na ich majestátnosť. V tej chvíli, ale akoby sa schovajú za nejakú prírodnú prekážku tým, že som v pohybuje. Toto sa opakuje neustále. Čím sa viac k nim približujem, výhľad sa schová za stromy a z doliny nie je na nich vidieť. Chcem si to vychutnať, ale cesta mi to nedovolí. Cieľ, akoby sa mi stále približovaním k nemu niekde schovával.

Až v druhej polovici cesty, keď sa napätie v pocitoch pomaly povoľuje, prichádzam k prekrásnym skalám rovno na mojej ceste. Hneď sa tu cítim dobre. Vnímam spojenie s nimi. Dvihlo mi to náladu. Oni ma volajú, hovoria ku mne. Prišla informácia, že by si mal zmeniť postoj k nim. Po pár zákrutách skaly ostali za mnou a mne sa príjemne kráča. V diaľkach sa postupne ukazujú ďalšie majestátne vrcholy skalných obrov a cítim k nim obdiv, slobodu, vzdušnosť, silu.

Po dlhom pochode dolinou sa dostávam pod vrchol kopca, na ktorom sa bude tvoriť tvoja esencia. V diaľke vidím, že vrchol je v hmle. Úplne na jeho spodku si nasadzujem snežnice a viem, že to bude zaberačka. Tunajšie skaly sú na veľa miestach skoro kolmé, ale práve tým sú jedinečné, nádherné. Už asi tristo metrov pred príchodom sem, som zacítil neskutočnú zmenu v energiách. Pocity napätia, ponáhľania sa zmizli. Prišiel pocit uvoľnenia, harmónie a hlavne mužskej energie. Nárast mužskej sily, odhodlania, istoty. Akoby som mal dynamit v nohách. Ako kôň, ktorý sa nevie dočkať, kedy vyrazí na preteky. Veľká sila v nohách, odhodlanie vo svojom vnútri. Všetko mužské vo mne zaplo na plné obrátky. Nič ma nezastaví. Sprievodca ma vedie chvíľu lesom na správne miesto výstupu na vrchol. Tam už len priamy smer hore do nebies. Odhodlanie je obrovské, telo ako stlačená pružina.

Vyštartoval som. Cítim silu a odhodlanie muža v každom kroku. Svaly zaberajú ako motor. V minulosti cítili muži mužskú silu bojom. V dnešných dobách to nahradil šport. Ak si športovec, poznáš tieto pocity veľmi dobre. Proste iba tvoj muž v tebe a výzva. Nič medzi tým. Všetko sa zladí v jedno - odhodlanie a víťazstvo (dosiahnutie cieľa). Už tu dole si víťaz. Bez najmenšieho zaváhania. Cesta je iba uvoľnenie a vypustenie tvojej mužskosti z tela von. Každý krok je toho dôkazom. Snežnice zabáram silou do snehu. Nič nevnímam, iba svoju silu. Cesta nemá šancu ma zdolať. Bez prestávky idem ako motor úžasným stúpaním. Milujem to, milujem rýchlu zmenu výšky. Prevýšenie je veľké a ja iba na protiľahlom teréne vidím moje rýchle stúpanie. Veď ako inak. Ľudský motor podáva úžasný výkon a ten musí byť niekde vidieť.

Dostávam sa pod malý hrebeň a očakávam vrchol. Ale je to iba falošný vrchol. Cesta pokračuje ďalej a to ma ešte viac štartuje k ďalšiemu záberu. Bez prestávky. Mužská sila bola vypustená, musí ísť von. Muži športovci, bojovníci mi dokonale rozumejú. Poznajú to, je to ich súčasť. Sú samými sebou. Tam žijeme, tam sme slobodný. V sile a odhodlaní muža. Toto je tvoj život. Nie cesta, na ktorej kráčaš. Kopec neustále rastie akoby každým mojím pohybom vpred. Ja viem, že nepovolím. Bez zastávky, až kým nebudem na vrchole. Nevnímam nič, iba moje motory. Pracujú naplno a tešia sa, že dostali možnosť vypustiť ventily.

Hmla zahaľuje okolie, vietor naberá na sile. Tu pod vrcholom už nevládne človek. Tu vládne príroda, božstvá. A tak to tu aj vyzerá. Hmla, fučanie a hukot vetra, nadmorská výška, vzduch, energie. Všetko tu má svoje zákony a svoju silu, čistotu. Ja tu vnímam silu energií duchovného sveta. Mužského sveta. Všetko tu je mužskej energie. Stúpam na vrchol. Spotený, plný odhodlania, istoty. Zrazu v hmle vidím medzi stromami trčať asi trojmetrový skalný útvar. To je miesto tvojej esencie. Tu v týchto požehnaných energiách, v tomto magickom prostredí. Skala uprostred stromov na strmom kopci. Kladiem fľaštičku na presné miesto na špicatom výbežku skaly. Stojím na vrchole kopca, vrchole skaly a patrí mi dnešný okamih. Som tu slobodný, voľný ako vták. Silný, odhodlaný. 

Kým sa tvorí esencia píšem odkaz pre teba:

Cesta muža je plná odhodlania. Nech už sa pohne kamkoľvek. Ak sa však vzdiali od svojej cesty (svojej podstaty), potom hynie, chátra. Pomaličky a dlho ako chorý strom v lese. Tvojou cestou sú skaly. Oni ťa volajú. Tam nájdeš slobodné, voľné dýchanie. Svoje skalopevné odhodlanie. Pýtaš sa kde to je? Kde sú tvoje skaly? Sú v srdci. Tvojom srdci. Zamknuté na sedem zámkov (tvoje čakry). Ty máš od nich kľúč. Postupne otvoríš jednu bránu za druhou a tvoja duša bude môcť slobodne dýchať. V radosti, v láske. Naplnený a so svojím poslaním. Tvojím poslaním je cesta. Cesta do skál, kde nájdeš slobodu Ducha a ten ťa bude viesť životom. V odhodlaní, sile a vôli mužskej energie, mužskej sily. Tvoja cesta je daná, ty však si nabral iný smer. Opačný od seba. Smerom k ženám. Tam, ale svoje skaly nenájdeš. Sú v mužskom svete, mužskom bytí. Osloboď najprv svoje srdce, to ti dá kľúč k tvojím nohám. A tie vykročia slobodne a mužsky ku skalám. Tam nájdeš slobodu a svoju cestu. Iba čistá duša vidí čisté myšlienky. Či už svoje alebo iných.    

 Cesta muža je sila premenená na vyšší zámer, aby sa mohla spojiť s láskou čistej, vedomej ženy a dosiahla vznešenosti.