ESENCIA ODHODLANIA
Vyrážam na tvoju esenciu v Podbanskom do Kamenistej doliny, smer Pyšné sedlo. Z parkoviska sa úzkym chodníkom hneď ocitám v tradičnej tatranskej prírode. Skalné chodníky lemované čučoriedkovými kríčkami, hučiacim potokom s kryštálovou, ľadovou vodou, upravené turistické chodníky. Už tri týždne je upršané počasie a dnešok je zvlášť daždivý. Pre mňa to je však práve to jedinečné, čo je súčasťou esencie. A v takom počasí tu nestretnem živú dušu, čo mne vyhovuje, aby som mohol pokojne pracovať v prírode.
Vykračujem si a cítim tvoju radosť, že tento proces prebieha. Cítim ťa počas celej esencie, že si jej súčasťou. Naša tatranská príroda je krásna. Hlavne na pohľady, ktoré ponúka. V tomto daždi je o to jedinečnejšia. Trasa vedie cez Kamenistú dolinu, popri Kamenistom potoku, ktorý vypĺňa celú trasu svojím divokým hukotom horskej vody. Už na začiatku sa spájam s vodou. Komunikujem s ňou, žehnám jej. Milujem ju. Túto trasu ti odporúčam si dopriať v slnečnom počasí. Je krásna. Otvorená dolina, medzi skalnými obrami, kde nájdeš prekrásne výhľady našej tatranskej prírody.
Napriek častému dažďu, vystriedalo sa mi počas esencie všetko. Dážď - hustý aj jemný. Hmla aj slnko. Premočený terén, kde chodníky boli viac potôčikmi ako chodníkmi. Snehové polia, ktorým nedošlo, že už je koniec mája. Vlastne fľaštičku s esenciou si mala zapichnutú v snehu. Skrátka, všehochuť, ale takým prirodzeným spôsobom. Trasa postupne, pomaličky stúpa vyššie a vyššie pohodlným úzkym chodníkom. Všade je plno vody, ktorá sa valí všetkými smermi. Kamenistý potok je riadne rozvášnený z veľkého množstva vody a v niektorých úsekoch je silné burácanie vody ohlušujúco príjemné. Jej sila je obrovská.
A to človeka priťahuje. Sila prírody. Divokej, slobodnej, vášnivej. Práve v tých chvíľach, keď raz som na snehu, pod ktorým divoko buráca spenená voda nejakého toku, husto prší, všade je hmla. O chvíľu v blate, vo vode, ktorá je všade. Po klzkých kameňoch, koreňoch, v húževnatej kosodrevine. Práve v tých chvíľach ožíva vo mne všetko divoké. Táto príroda je súčasťou tvojej esencie. Ona ťa volá. To divoké a slobodné v tebe. Cítim ťa tu všade so mnou. Vychutnávam si tieto jedinečné podmienky, počasie. Divokosť a slobodu. Hmla sa presúva a postupne mi odhaľuje úžasné scenérie, výhľady na poklady prírody. Celkový pohľad, kde vlastne som. Je tu prekrásne. Keď neprší môžem naplno prežívať tie zvuky, vône, farby, chute prítomného bytia.
Tvoja esencia nie je o príbehu, nie je o odkazoch. Proste je. Je o energii, ktorú prijmeš užitím esencie. Toto všetko obsahuje. Je prítomná, divoká, slobodná. Ako dnešné podmienky. Tu a teraz. Počas výstupu veľakrát prechádzam zasnežené úseky, dokonca veľkou padnutou lavínou, plnou polámaných časti stromov, kosodreviny, blata, kameňov, trávy. Všetkého možného. Sila prírody je obrovská. Čím postupujem vyššie, prostredie je viac vysokohorské. Málo zelene, viac a viac skál. Prichádzam k ústiu Kamenistého potoka. Voda tu tryská obrovskou silou spod snehu. A práve tu nad týmto prameňom, v strmom svahu je malé snežné políčko. Tam je miesto tvojej esencie. Pokladám fľaštičku na presné miesto.
A zatiaľ ti píšem osobný odkaz pre teba:
Múdrosť človeka nepochádza z jeho schopností, ale z jeho bytia. Z jeho bytia pramení jeho sila a um. Sila človeka je však silou prírody. Iba tak sa stáva božské božským v hmote. Tvoje vedomie je sila človeka. A svoju silu si človek aj príroda môžu zdokonaľovať. Príroda každodenným bytím - prežijú iba najsilnejší. Človek zase, ak chce byť pravdivým, tak pobytom v prírode. Byť tam, ale nestačí. Je potrebné tam byť čistý, pravdivý, láskavý. Prines teda svoje vedomie do chrámu prírody a pozoruj. Kto si? Čím si? Kam kráčaš? Tvoje bytie je stanovené. Nie pre teba, ale pre celok. Uzri teda krásu prírody. Krásu, ktorá je silou. A silu, ktorá je láskou. V spojení s vedomím sa môžu diať zázraky. Chceš byť iná, vykroč do prírody. Chceš byť nová, buď sama sebou. Teraz si na ceste umelého Boha. Pravé, čisté, prírodné ťa volá späť. Späť, kde si bola ako malé dievčatko. Nové, čisté, láskavé - sama sebou.
Už je čas.
