ESENCIA NADÝCHNUTIA

    Vyrážam na tvoju esenciu z obce Biely potok. Míňam posledný dom a lúkou prechádzam smerom k lesu. Idem okolo vzorovo uloženého dreva v metrovici, na centimeter presne a hneď som si spomenul na teba, že by si to ocenil. Ale to bolo všetko, žiadne hlbšie spojenie. Ako u ľudí v hmote. Asi po tristo metroch znova prechádzam okolo rovnako vzorovo uloženého dreva, ale pri pohľade na neho sa mi hneď viac rozžiari srdiečko. Drevo je uložené presne na hranici lúky a lesa. Jediný pohľad na cestičku do lesa ma plní prílevom energie a radosti. Spojenie s týmito lesmi je u teba silné. Cítim ho od začiatku.

Trasa je ihneď strmá. Až na vrchol Ostrô, kam smerujem. Vstupom do lesa všetko vo mne ožilo. Užasne, radostne, zhlboka dýcham a energia v duši neskutočne rýchlo narastá. Po pár krokoch v lese priamo ku mne pribehne čokoládovo hnedá veverička. Prišla pozdraviť, privítať. Iba sa pousmejem lebo tvoje esencie sú vždy veľmi prírodné. Cítim v sebe obrovskú radosť z toho, že som tu a môžem sa slobodne nadychovať. Koľko chcem, potrebujem. Tak hlboko a čisto. Je to veľká úľava, takto sa nadychovať. Iba ja a toto požehnané miesto. Už to samotné mi robí radosť.

Každým krokom to rastie a tieto lesy, kopce máš hlboko v sebe. Patríš sem, máš tu slobodné dýchanie. Cítim silu v nohách, uvoľnenie v nádychu - všetko je príjemné, radostné. Nič ma nezaťažuje. Prechádzam okolo bahniska diviakov a výstup je tak krásny, čarovný. Toto potrebuješ teraz. Toto tu si ty. Nie, kde si teraz. Nie ponorený iba v práci, ale byť v duši. V duši, kde môžeš slobodne dýchať. Máš v sebe slobodnú časť, ktorá sa chce nadýchnuť z plných pľúc a vydýchnuť všetko nepotrebné. A vôbec to neriešiť. Uvoľniť sa. Znova začať žiť, dýchať. Nielen v mysli, ale aj telom. Vybehnúť sem. Nadýchnuť sa, vyplakať, čo nepotrebuješ. Ale už nie z bolesti, ale z radosti, uvoľnenia. Tu ťa cítim tak prítomne.

Chodník sa plazí do neustále strmého kopca a mňa teší každý krok. Som tu taký spokojný. Vôbec na nič nemyslím. Užívam si prítomnosť a ďakujem, že tu môžem slobodne dýchať. Naberám postupne výšku ako vták. Výstup je veľmi strmý, ale to milujem. Pri stúpaní cítim v krokoch znamenie býka v tebe. Pomalý, istý, silný krok, keď sa mi nohy zabárajú do terénu. Sú tu nádherne zelené, zdravé stromy a celé lesy. Naše prekrásne slovenské lesy.

Ako stúpam do oblakov narazím na časť lesa, kde ma navštívi smútok. Najprv taký nenápadný, ale je pri mne počas kráčania. Po chvíli zazriem obmotané kmene stromov umelými vrecami a motúzmi. Drôtom a ktovie čím všetkým. Rozum mi neberie ako môže človek robiť také veci prírode. Príroda nás tak miluje, dáva nám všetko a človek jej ubližuje otrasnými spôsobmi. Po chvíli som ale pochopil, že nebudem venovať energiu ťažobe na Zemi, ale tomu, čo chcem v nej vidieť - Lásku. Podporovať to, čo so mnou ladí, aby zmena nastala, pretože mi tvoríme svoju realitu. Takže opravujem svoje ťažké pocity na energiu zmeny. Príroda to zvládne a my s ňou. Je nás viac, ktorí prírodu milujeme a budeme chrániť ako tých, ktorí ubližujú. A to je tá zmena - cez Lásku. Túto energiu cítim aj z teba. Rozum ti síce neberie ubližovanie na Zemi, ale ty žiješ opak - Lásku.

Blížim sa na vrchol, kde ma slávnostne doprevádza párik malých vtáčikov. Poletujú okolo mňa a pozývajú ma na vrchol. Tu sa mi odkrývajú prekrásne výhľady na široké okolie. Ach, aké požehnanie tu byť. Počasie nie je ideálne, ale prítomné pocity sú na nezaplatenie. Ty vieš, o čom hovorím, bol si tu. Tu hore v oblakoch začína snežiť. Akoby nebo strúhalo polystyrenové guľôčky na vrchol kopca Ostrô. Som na vrchole, ale to nie je miesto tvojej esencie. Tu nie sú tvoje energie. Cítim tu energie rôznych ľudí. Príde mi to tu veľmi ľudské. Sprievodca ma posiela ďalej na pol hodinový pochod  na miesto, kde žijú bytosti prírody. Pokračujem teda ďalej druhou stranou kopca smerom dole. Prechádzam príjemným lesom, potom holorubom až v diaľke cítim, že som čoskoro na tvojom mieste. Dostávam sa na prudký zráz v lese, kde kúsok podo mnou vidím čistinku s kameňmi. Som tu. Sú tu krásne prírodné, biele kamene, balvany.

Robím si prestávku na oddych, pripravím fľaštičku a cítim ako ma pozorujú nejaké bytosti prírody. Sú to skalné bytosti. Vykúkajú spoza skál, obzerajú si ma. Tento druh bytostí som však zatiaľ nestretol. Pýtam sa kto sú a telepaticky mi odpovedajú, že patria k tebe. Tiež si ich obzerám. Sú väčší ako škriatkovia a trpaslíci. Viac pripomínajú veľkosťou malých ľudí a vidím, že nerozprávajú. Viac sa dorozumievajú pohybom. Telá majú rovnaké ako glum z Hobbita. Aj veľkosťou aj výzorom. Hladké, sivé, oblé telíčka. Aj sa tak pohybujú, ale hlavy nemajú z glumom nič spoločné. Majú krásny výzor. Spojenie Avatara a elfa. Ušká špicaté ako Avatari, guľaté očká a výzor elfov. Tváre majú veľmi sympatické. Ako oddychujem, jeden ma ťahá za nohavicu a ukazuje na miesto vzadu. Chce ma zaviesť na presné miesto tvojej esencie. Myslel som, že to bude niektorá skala na čistinke, ale bytosť ma ťahá trocha mimo čistinky, k machom zarastenej, schovanej skale. Celý ty. Prírodné, schované miestečko. To je to tvoje pravé. Kladiem fľaštičku do štrbinky ku skale a nechávam pracovať bytosti na esencii.

Zatiaľ ti píšem odkaz od skalných bytostí:

Tvoja cesta nabrala nový smer. Už nie si cestou života v ubúdaní. V sile - v slabosti. V láske - v nenávisti. V nepochopení - v závislosti. Už si sa znovuzrodil. Tvoja duša je iná. Tušíš, že je niečo inak. Mení sa ti telo, mení sa ti duša. Už nie si kvetina, už nie si človekom. Už si tým, čo si zvolíš byť. Každé ráno, každý deň, každú noc. Tvoje telo sa mení. Vo dne, v noci. Z duše ničoho, na dušu prázdnoty, kedy tvorenie je radosťou. Poď a nadýchni sa. Poď a buď súčasťou skupiny. Poď k spoločnému ohňu, kde sedia tvoji blízky. Nie preto, že by si mal. Preto, aby si bol, ale preto, že chceš. Chceš byť radosťou. Len tak sa baviť, len tak prijímať život. Len tak ho tvoriť. Netreba nič. Iba voľbu. Dnes voliť tu, zajtra tam. Ale preto, že chceš. Že si volíš. A nemá to nič spoločné s vonkajším svetom. My bytosti skál dnes sme tu, zajtra tam. Ale sme v spoločenstve. Presúvame sa rôzne, každý podľa seba, ale vždy sme jedným - svojou voľbou. Tvoja voľba ti tvorí život, prítomnosť. Prečo ju nemať podľa seba. Tak iba sme a je nám dobre. Trocha skál, trocha Zeme, trocha samoty, trocha lásky, trocha cesty a lektvar je hotový. Každý deň iný, každý deň nový. A čuduj sa svete chutí báječne. Prítomne a živo.