ESENCIA LÁSKY BYTIA

     Opúšťam auto v oblasti Lučivná, pod lyžiarskym strediskom. Prekvapujú ma veľmi strmé kopce všade okolo. Funkčný je iba detský vlek a zjazdovka je plná lásky starostlivých rodičov, bezstarostných detí, ktoré si užívajú život a pohyb na vzduchu. Tie malé postavičky, veľké prilby a sústredenie detí mi vyčarí úsmev na tvári. Určite tiež miluješ deti. Stúpam strmou zjazdovkou, kde hneď na jej vrchole začína les a jeho kráľovstvo. Sprievodca mi ukazuje presné miesto tvojej esencie v diaľke. Jeden z najvyšších smrekov, skoro úplne na vrchole. Po utlačenom snehu zjazdovky je radosť vykračovať. Meter za ním začína Oravská zima, ktorá je tento rok veľmi bohatá na sneh.

Vstupom do lesa vidím, že strmosť kopca je riadna. Hneď sa ocitám v snehu po kolená.  Ale zároveň kráčam v stope nejakého odvážneho skialpinistu, ktorá mieri mne vyhovujúcim smerom. Akoby mi aj tu vesmír pomáhal ako sa dá. Malá pomoc v snehu, ale predsa pomoc. Púšťam sa na svoju cestu za cieľom a v duši sa mi ozýva - cieľom cesty je láska. Kráčam odhodlane, sprievodca ma vedie danou trasou. Zabáram sa po kolená. Kde tu sa mi podarí menej sa zaboriť. Vtedy je to pre mňa veľká spokojnosť, radosť, že neplávam v snehu. Taký malý zázrak. Ako málo stačí k spokojnosti. Stopa po lyžiach sa ešte chvíľu vinie mojím smerom, kým sa od nej neodkloním. Stúpam tak strmým terénom, že v lete by človek mal čo robiť, nie ešte v snehu po kolená.

Protisila v živote u teba musí byť „slušná“ lebo v esencii sa „slušne“ pretláčam so snehom, ktorý je jasný víťaz. Ja však viem, že v cieli esencie budem dnes víťaz ja. Cieľom som si istý a začína sa mi ozývať radosť v duši, lebo to skutočne milujem. Práve také bytie v prítomnosti mi vyhovuje. Avšak neustály zápas so snehom začína telo unavovať. Ozýva sa tvoja duša, či to je to, čo chceš. Či potrebuješ takúto cestu. Po chvíli, ale všetko akoby sa zladilo a viem, že to je to, čo chceš a patrí to k tebe. Rovnako cieľ cesty si ty. Pochybnosti sa strácajú v mori snehu. Musím sa často zastavovať, vydýchať. Vtedy sa kochám týmto požehnaným miestom. Je tu krásne.

Stúpam do neba prírody a pomedzi stromy vidím protiľahlý kopec. Vtedy si uvedomím, v akej veľkej výške sa v týchto podmienkach nachádzam. Milujem to znova a znova. Každým krokom vyslobodzujem nohy spod snehu a zisťujem, že už plávam v snehu po pás trvalo. Chytám sa všetkého, väčšinou však iba snehu, pretože stromy sú roztrúsené ďalej od seba. O cieli cesty nepochybujem a počas celej esencie cítim, že to je o láske. Prítomnej, bytostnej láske. Láske neobmedzenej - láske ku všetkému. Veľmi to v tvojej esencii cítim neustále. Rovnako v tvojich energiách.

V diaľke vidím tvoj strom. Napriek malej vzdialenosti, doplávať do cieľa nekonečným stúpaním v mori snehu je fuška. Ale už viem, že je to kúsok a som víťaz. O chvíľu sa už s láskou a radosťou v srdci dotýkam tvojho stromu. Útly smrek - s láskou, vďačnosťou ho hladím.  Si to ty, tvoje energie. Hneď dávam k stromu esenciu aby sa tvorila. Medzitým píšem odkaz pre teba:

Láska je cesta. Láska je vášeň. Láska je život. Ale človek vedomý sa dostáva k stavu - Láska JE. Nie je to iba cit a vášeň, kedy je hlava zamilovaná po uši, ale je to prítomný stav bytia. Tu a teraz. Prítomné nastavenie vo vedomom stave k času. Jednoducho JE. Hlboký prítomný stav plný ticha, prázdna, bytia. Času bez času. To je láska, lebo ňou si vo svojom vnútri a navonok ju iba zdieľaš. S inými, so sebou, s bytím. Ten stav sám o sebe si vyžaduje stíšenie, pokoj, uvoľnenie - Bytie. Ty si tým stavom vo svojom vnútri. Dozretá láskou, ale prázdna v duši. Tú prázdnotu je potrebné vyplniť láskou. Tým, že si na Zemi, je potrebné ju plniť Zemou - Zemskou láskou. Život sa vtedy pýta: "Čím chceš vyplniť svoje bytie? Čím chce bytie na Zemi byť v tvojom podaní?" A potom už iba si. Si tým stavom, pretože to ide zo srdca, lásky samotnej. Otázka je, čím chce byť tvoje bytie, pretože všetko ostatné má. Potrebuje len teba na prejav. Prejav lásky, ktorou si. Amen.  

Cestou dole si vychutnávam prítomný stav lásky tohto požehnaného miesta, uvoľnenia, pohodlnej cesty z kopca v hlbokom snehu. Čoskoro som opäť na zjazdovke a rozosmieva ma detské nadšenie, láska rodičov na zjazdovke. Tú prítomnú, hlbokú lásku máš vo svojom vnútri a je darom, ktorý ťa bude viesť, aby si pochopila, kým si a kým chceš byť na svojej ceste. V láske, v pravde, v čistote.

Poďakuj Matke Zemi a Matke Prírode za Lásku, ktorou môžeme byť.

V tvojom prípade, ňou slúžiť.