ESENCIA JA SOM

       Opúšťam auto na Čertovici a vyrážam na tvoju esenciu za tvojím dobrodružstvom a poznaním. Začínam vo vyššej nadmorskej výške a v tejto oblasti nie je núdza o úžasné výhľady široko-ďaleko. Je prekrásne počasie a tu hore ešte len teraz začína jarné počasie. Pozostatky snehu ma sprevádzajú celú cestu a v spojení so silným slnkom, je to takto na jar balzam na telo aj dušu.

Hneď, ako som vyrazil a naladil sa na teba, ukázal sa mi obraz malej víly, ktorá sa zobúdza po zime a nadchádza jej čas tvorenia, radostnej práce v prírode. Cítim, ako sa víle nechce prebúdzať a rada si pospí. Keď sa však rozoberie, je ako vrtuľa v zadku. Veľa vládze urobiť. Miluje život, je samá radosť, smiech a láska. Svojím smiechom lieči okolie. Vie, že ju čaká kopec práce, ale tá práca je ňou. Je plná radosti, lásky a smiechu. Má to rada, je tým. Kráčam napojený na tvoju príjemnú energiu. Okolité výhľady hneď od začiatku cesty a slniečko mi ešte viac tešia dušu. Zhlboka dýcham, plním sa slobodou-uvoľnením. Cestu mi vypĺňajú snehové pásma, ktoré sa striedajú s cestou bez snehu ako domino.

Odbočujem na nový chodník a rýchlo sa ocitám v typickej nízko tatranskej prírode. Plaziaci sa chodník v mori rastlín, čučoriedok, holé suché stromy, ktoré hrdo stoja v riedkej vegetácii ošľahanej častým vetrom. Prekrásne, farebné výhľady na našu nádhernú prírodu. Nasávam každú chvíľu a je vo mne veľmi hlboký pocit harmónie, jednoty so všetkým tu. Pocit lásky. Čistej, prítomnej, bytostnej. Nie nejakej vystrelenej emócie. Nie je to pocit, že sa idem láskou teraz rozliať a potrebujem niekoho objať. Je to bytostná láska. Mňa samotného tu na Zemi. Pocit je tak prirodzený, že sa v momente zastavujem a sadám si na Zem. Stávam sa priestorom okolo mňa. Všetko je dokonalé, prítomné, pravé, prirodzené. Slnko, vzduch, vône, energie, prehriata tráva vedľa snehu. Pocit harmónie a prirodzenosti. Nie však v mojom želaní, ale priamo v mojom vnútri. Ja som tým. Ja SOM.

Nechce sa mi prebudiť z tohto pocitu, ale uvedomím si, že to ja som tým pocitom. Tým, že prebudenie mám ja vo svojich rukách. To, že to nie je vlastne niečo mimo mňa. To ja som tým stavom. Prítomne, každý okamih. Je to moje žitie prítomného života, mojím spôsobom. Tak, ako to cítim iba ja. Som to JA. JA SOM týmto. Presne, ako tá víla, ktorá je úplne prirodzenou súčasťou prírody v tejto oblasti. Vznášaš sa tu so mnou v podobe víly a zažívaš svoj pocit, kto si. Čím si.

Kráčam chodníkom, užívam si prirodzené spojenie a neustále sa meniace nádherné pohľady, výhľady na okolité kopce, lesy, skaly. Dostávam sa na križovatku ciest, kde som plánoval a chystám sa na vrchol kopca Končisté. V tom do toho vstupuje sprievodca a vedenie preberá nehmotný svet. Posiela ma na iné miesto. Napriek tomu, že moja myseľ a telo bolo pripravené na vrchol Končisté, dokonca aj očiam sa viac pozdáva ten kopec, dávam na vedenie v mojom vnútri. To ma smeruje na protiľahlý kopec Jánov grúň. Najprv nechápem prečo. Keď sa však vyštverám krátkym kopcom, na jeho vrchole pochopím prečo. Zrazu tu z vrcholu, som všade okolo. Do všetkých smerov je krásny výhľad a ja mám pocit, že som všade okolo. V zarastenej oblasti Končistá by som tento pocit nemal. Iba tu som všade. Tu SOM. Kladiem fľaštičku na presné miesto a nechávam esenciu pracovať. Zatiaľ ti píšem tvoj odkaz od priestoru na mieste tvojej esencie:

Prítomnosť. Prítomnosť tohto miesta. Bdelá, prítomná, skutočná. Som to Ja? Som Tu? Skutočne a pravdivo? Potrebuje víla domov? Miesto? Veď je doma všade. A tu to všetko chápem. Som doma v prítomnosti. Vo svojej prítomnosti. V radosti, láske, ktoré nosím v sebe. Sú mnou. Sú mnou vždy a všade. Kam sa ponáhľa moja duša? Nikam. To moja myseľ, moje vnútro chce byť niekým, niekde. Ale ja cítim svoju radosť, svoju lásku, svoje srdce, svoju dušu. Ja viem, kto som a prišla som sem na Zem objaviť umenie žiť to. Žiť seba. Svoju vášeň, svoju radosť, svoj smiech, ktorý lieči. JA SOM. Som bdelá, prítomná, vždy sama sebou. Už to viem a iba sa rozplynie moja duša v tomto priestore, aby sa stala celistvou. Tu a Teraz v prítomnosti. JA SOM. To chce moja duša a to chce svet odo mňa...