ESENCIA DOBRODRUŽSTVO

     Je ráno a ja vyrážam na tvoju esenciu z Fačkovského sedla. Hneď ako vystúpim z auta mi padne do oka obrovská skala, na jednom z okolitých hrebeňov vo veľkej diaľke. Srdce zavolá: "Tam chcem ísť."  Tvoja cesta ale vedie inam. S radosťou som vykročil. Široká cesta vedie do lesov, mimo bežnú civilizáciu a ja sa teším ako vždy.

Asi po desiatich minútach chôdze pevnou cestou, prudko bočím do lesa na lesnú cestičku. Viem, že tvoja esencia bude spojená s prameňom. Mám na dnešnej trase dva. Prameň Nitry a prameň Kamenná dolina. Od tohto bodu cesta smeruje dole z kopca. Ocitám sa na vyschnutom koryte potôčika, kde svietia zo zeme krásne ploské kamene. Od začiatku tvojej esencie stále cítim tvoju radosť z tohto procesu a neustály smiech. Ten ma sprevádza celú tvorbu esencie. Je to príjemné. Si také usmiate slniečko. Ako zostupujem prudko dole, vnímam, že u teba je niečo inak. Neviem to špecifikovať, ale niečo je u teba inak ako u ostatných. Akoby si išla iným smerom ako ostatní. Ale tvoj smiech robí pocit príjemným, správnym.

Keď som v lese, začínam sa uvoľňovať. Spokojnosť mi hladí dušu, zhlboka dýcham. Užívam si prítomnosť. V diaľke počujem hukot vody. O chvíľu  sa ocitám pri spojnici vyschnutého koryta, ktorým kráčam zhora a potôčika plnom vody. Spájam sa s tečúcou vodou, žehnám jej a vychutnávam si pohľady na vodu valiacu sa všetkým, čo jej stojí v ceste. Je nádherne čistá. Zvuk tečúcej vody ti robí veľmi dobre. Cítim sa lepšie ak voda tečie, je prítomná na mojej ceste. Je to pieseň pre moje uši. Doslova a do písmena. Si v tom skrátka doma. Zvuk vody uľavuje mojím ušiam. Opúšťam prvý prameň Nitry, pokračujem lesnou cestou, smerom k druhému prameňu.

Krátkou spevnenou lesnou cestou prichádzam na prudký zráz. Tam niekde podo mnou je prameň Kamenná dolina. Zhora to vyzerá ako bežná cesta dolu prudkým lesným svahom. Tak bez váhania sa už aj kĺžem suchým lístím. Znova počujem a cítim tvoj smiech. Doteraz to bol bežný presun lesom. Z ničoho nič sa mi však pred očami objaví obrovské skalisko. Najprv nenápadné, ale postupne zisťujem, aké je veľké. V celej tejto oblasti. Okolo tridsať, štyridsať metrov do výšky a dĺžka smeruje do nedohľadna. V mape nič zakreslené nie je a tak ma to milo prekvapuje.

Už pri zostupe lesom som cítil tvoju dušu, ktorá ožívala aj pri malinkom dobrodružstve. Pri všetkom, čo sa vymykalo bežnej chôdzi. Teraz ma to zasiahlo naplno. Duša rozbalila schovanú hravosť a túžbu po dobrodružstve. Pýtaš sa sama seba: "Prečo ho nežijem viac? Prečo ho nemám viac v živote?" Ten pohľad na kolmú, veľkú," skalnú stenu to ešte viac rozprúdil, zjednotil. Vlastne celá táto oblasť. Duša a všetko vo mne sa chytilo možnosti byť dobrodružstvom. Hneď využívam šancu a namiesto pokojného prechodu potoka už stojím na padnutom strome cez potok. Chytám rovnováhu a teším sa z prekonávania samého seba. Ožívam pri drobnom riskovaní a robí ma to šťastným. "Prečo nežijem dobrodružstvo? V živote, v práci. Prečo nie vo vzťahu? Prečo nemať dobrodružného partnera?"

Pocity naplno prechádzajú mojím telom, dušou. Vášeň dobrodružstva rozprúdi vo mne viac života. Cítim sa oveľa lepšie. Priam úžasne. Druhý prameň je čarovný a znova ma upokojuje jeho zvuk. Môj záujem, ale teraz najviac uchvátila skala. Oči mi lovia najvyšší vrchol skaly, pod ktorou stojím. Na rozhodovanie nepotrebujem skoro žiadny čas. Vrhám sa priamou cestou nahor. Je vo mne oveľa viac života. Telo sa cíti ako ryba vo vode. Zakrátko som pod vrcholom. V skale je diera alebo môžem pokračovať malou obchádzkou na vrchol. Jasné, že už prechádzam po štyroch dierou v skale. Rukami šmátram okolo zvyškov kostí, ktoré sem nanosili predátori lesa. Cítim sa sám sebou.

Z druhej strany je vrchol skaly súčasťou lesa a na prvý pohľad nikto nerozozná, že les vlastne nie je lesom. Vrchol zo strany od lesa vyzerá ako bežný les. Ten ale po priblížení na vrchol končí kolmou štyridsať metrovou skalou do prázdna. Požehnaná to krása. Milujem to. Už stojím na hrane skaly a dávam fľaštičku na najkrajnejší bod skaly, na tvorbu tvojej esencie. Kochám sa výhľadmi širokého okolia. Som nadšený lebo to vyzeralo ako obyčajná oblasť. Ale ukázalo sa to ako úžasné miesto, ktoré ma robí spokojným. Dobrodružstvo ťa môže čakať na ceste kdekoľvek. Ak dovolíš ho v sebe otvoriť.

Skala sa nachádza v dolnej polovici kopca a ja viem, že tvoj odkaz ma čaká na vrchole veľmi strmého kopca. Zďaleka to tu nekončí. Využívam čas tvorby esencie na preskúmania okolia na vrchole skaly. A čo tu nenájdem. Medvedí trus. A nie trocha. Po obzretí širokého okolia vidím, že tu nielen prechádzal ale, že je tu doma. Preto tie kosti v diere skaly. Toho trusu je tu obrovské množstvo. Po celej dĺžke skaly v širokom okolí. Podľa veľkosti trusu vidím, že to je veľký medveď. Je to tu jeho obľúbené miesto. Toľko trusu na jednom mieste som nevidel. Je tu jeho jedáleň. Je úžasné pohybovať sa v stopách medveďa. Spojenie adrenalínu, lásky, pokory, rešpektu, obdivu, vášne. Skrátka, kúsok dobrodružstva. Som si istý, že keby ho tu počkám, určite sa ho dočkám.

Bohužiaľ, som tu z iného dôvodu. Nedá mi však nepreskúmať čo najviac z priestoru. Vždy keď vystúpam na vyššiu časť skaly, zazriem ešte vyššiu trocha ďalej. A tak prechádzam, čo najviac z  hrebeňa skaly. Je tu nádherne. Taká schovaná oblasť. Slniečko sa skrýva za mraky a kde tu osvetlí celú oblasť žiarou.  Výhľady sú úchvatné, prítomné. Vychutnávam si ich, čo najviac v tejto výške. Toto milujem. Sám v našej slovenskej divočine. Ak je korením dobrodružstvo, tak to má ešte viac šťavy. A toho je vždy v prírode dosť, ak má človek lásku k prírode v srdci. Esencia je hotová. Ja pokračujem ďalej, kolmo na vrchol. Čím vyššie stúpam dávam sa do kľudu. Prichádzam na vrchol, na konkrétne miesto. 

Tam píšem odkaz pre teba:

Život človeka je cesta plynutím času. Tak ako všetko vo vesmíre starne (mení sa), tak aj cesta človeka je nestála, plynie. Preto je dôležité využiť plný potenciál cesty človeka. Čas plynie, cesta plynie. Iba duša ostáva a mení svoje pôsobisko. Zobuď sa. Máš všetko na to, aby si nežila svoju polovičatosť. Dar radosti a smiechu, ktorý nosíš, ťa bude volať na cestu dobrodružstva. Na cestu uvoľnenia, vášne, slobody a lásky. Prečo nie tu? Prečo nie teraz? Prečo nie ty? Je to tvoj život, tvoj čas, tvoja cesta. Zastav prázdnotu v sebe a objav prázdnotu v duši. Je nekonečná. Naplň ju dobrodružstvom, naplň ju cestou samotnou. Naplň ju sebou. Tvoje telo, tvoja duša, tvoja myseľ je tu. V jednotnom spojení. Tvoje srdce však spí. Velebí si v strachu a opatrnosti. Ono však nežije. Jeho skutočný život je láska, vášeň, smiech, dobrodružstvo. Dobrodružstvo je kľúč. Nie veľké, bezhlavé, nútené. Ale to bežné, nečakané, prítomné. A stačí tak málo - Voľba. Voľba ho žiť. Tu a teraz. Tu, Teraz, Ty.