ESENCIA CIEĽ JE CESTA
Tvoja esencia začína v Malužinskej doline a smerujem na vrchol Veľký bok. Je mrazivejšie ráno, mínus štyri. Ale krásne, slnečné ráno, ktoré sa zobúdza do nového dňa. Rezko som vyrazil, z veľkej časti asfaltovou cestou v doline, do svojho cieľa. Slnko sa pretláča pomaličky do každej zákruty a mňa zalievajú počas kráčania príjemné, slnečné lúče.
Z počiatku je cesta a energia, ktorú cítim nemastná, neslaná. Taká zvláštna. Vnímam ťa pri sebe, ale pocity sú zmiešané. Akoby si bola opatrná, odťažitá v živote. Pomáha mi to zmeniť zvuk a energia potoka, ktorý ma sprevádza celou dolinou. Jeho hlasný tok, hra slnka a tieňa na vode ma tešia na duši. Malé kaskády a prechody cez potok, vytvorené človekom, ma dávajú viac do pokoja a ťahajú ma z napätej, negatívnej energie.
Ako prechádzam dolinou, vidím čoraz väčší výrub prirodzeného lesa. Veľa výrubu je staršieho a príroda si berie späť, čo jej človek uchmatol. Jesenné farby vylepšujú ako tak chýbajúcu zeleň. Tvoja duša sa začína prihovárať. "Načo to všetko je?" Pýtaš sa. "Keď človek v živote prichádza o to, čo mu je blízke." Prechádzam okolo výstražnej tabuľky na strome o prebiehajúcej ťažbe dreva. Pokračuješ v debate: "Všade samé zákazy, príkazy."
Mám tiež rovnaké pocity niekedy v duši. Náš ľudský život sa mi niekedy zdá zložitý. Respektíve naše cesty na Zemi. Takže ťa aj chápem, ale aj viem, že všetko, čo sa deje, má svoj dôvod. Iba hlasno vydychujem počas chôdze, uvoľňujem napätú energiu. Zameriavam sa viac na prírodu a prítomnosť. Na mladý, začínajúci les. Vychádzajúce slnko spoza vysokánskych kopcov, ktoré lemujú dolinu a sú čoraz vyššie a vyššie. Na vrchole jedného kopca ma zaujme vysoký strom, spoza ktorého sa pretláča slnko, aby splnilo svoju prácu a zalialo životom každý kúsok doliny. Ten strom chvíľu vyhráva a predlžuje okamih zmeny. Prišiel mi v ten moment, ako sám vojak v poli. Akoby si sa tiež cítila niekedy ako sám vojak v poli v živote.
Pokračujem v postupnom stúpaní dolinou. Energia sa strieda viackrát. Niekedy smutná, nijaká. Na chvíľu ju polieči okolitá príroda, ktorá je tu teraz na jeseň farebná, príjemná. Zásahy človeka v tejto doline sú však veľké. Akoby sa dolina spamätávala z veľkého zranenia. Jej odhodlanie je ale väčšie, ako zranenia. Cestou míňam viacero poľovníckych chát. Títo ľudia ťažby, poľovníctva sú tu doma. Keď sa chvíľu kochám prírodou, niečo ľudské sa hneď pripomenie a nenechá ma dlho sa rozplývať nad prirodzenosťou a krásou prírody, života.
Niečo silné vo mne sa však nenechá prehlušiť. "Máš svoj cieľ, poslanie na svojej ceste životom." Táto veta, toto nastavenie v mojom vnútri je silnejšie než čokoľvek. Štartuje to vo mne novú energiu, silu. Po krátkom ďalšom kráčaní konečne opúšťam asfalt a dostávam sa viac do čistej prírody. Vplyvu človeka ubúda. Trasa prudko stúpa na okolité vrcholy. Lepšie sa mi dýcha, unavené telo akoby ožívalo. Odkrývajú sa mi prvé skalné vrcholy, zasnežené čerstvým snehom. Prichádzam na prvú väčšiu plošinu, mení sa vegetácia. Tu si tvoja duša vzdychne: "Tu mi je dobre."
Cesta sa vlní, stúpa stále vyššie. Stretávam tu viacero druhov vtákov, ktoré žijú svoju prítomnosť a mňa nijako zvlášť neriešia. Dostávajú sa ku mne veľmi blízko. Začujem tvoju dušu: "Neviem, či to dám." Ja však viem, že to dáme, tak pokračujem vo výstupe. Vrchol Veľký bok stále v nedohľadne. Za ďalším kopcom je ďalší a ďalší. Telo unavené, ale duši sa lepšie dýcha. Sila sa norí zvnútra a pomáha kráčať. Odkrývajú sa výhľady na všetky strany a dnešná námaha začína prinášať ovocie.
Je tu nádherne, zvlášť v dnešný slnečný deň. Dostávam sa na predposledný kopec pred vrcholom Veľký bok. Tu sa v celej svojej dnešnej nádhere ukazujú v diaľke Vysoké Tatry. Pripadá mi to však, akoby boli kúsok odo mňa. Vychutnávam si dnešnú odmenu v podobe krásnych výhľadov na všetky svetové strany. Jeden pohľad krajší ako druhý. Po chvíli pokračujem a predo mnou vidím cieľ dnešného výstupu. "Neverila som, že to dnes dáme." Prihovorila sa so spokojnosťou a radosťou tvoja duša.
Sprievodca mi ukazuje skaly v strmom teréne, kúsok pod vrcholom Veľký bok. To je miesto tvojej dnešnej esencie. Najprv vyleziem na vrchol Veľký bok. Podo mnou sa v diaľke pasú jelenice. Užívam si krásne výhľady. Po chvíli sa presúvam a smerujem na tvoje miesto. Otváram fľaštičku a nechávam prírodu tvoriť esenciu. Vychutnávam si prítomnú krásu, uvoľnenie, harmóniu. Vrčanie píl a činnosť človeka dole v doline mi v tejto výške pripadá malicherná, nepodstatná.
Uvedomujem si, že máme svoj cieľ, svoje poslanie, pre ktoré sme tu na Zemi a to je najviac. Je to v nás, je to nami. Práve to, že to žijeme naplno, v našom podaní, našej energii, je to, čo Zem potrebuje. Nežiť ten chaos dole, ale našu božskosť, ktorej sme si vedomí. Sprievodca dodáva, že výstup tvojej duše sem hore je jedinečný. Nik to nemôže urobiť, zopakovať. Naše duše sú jedinečné. To, že dôjdeš do svojho cieľa je len a len tvoja jedinečná cesta. Tvoj jedinečný odkaz na Zemi. Tvoj cieľ je plán duše, ktorý treba naplniť. Po precítení tvojho odkazu sa mi to všetko len potvrdilo.
Tvoj odkaz esencie:
Cieľ je cesta. Čistá, plná pravda a predsa klišé. Cieľ znova nachádza svoj zmysel, ak je vysielaný zo srdca. Z duše sveta. Preto prichádzajú na Zem ľudia (duše), ktorí sú pre Zem požehnaním a darom. Ty si taká duša. Iba znova nájdi svoj cieľ. Rozpoznaj ho medzi množstvom zbytočných slov a myšlienok. Je to jednoduché, ide to z duše. Cieľ a cesta sú jedno. Aj hlava sa pridá, ak sa srdce rozhodne. Všetko je to jedným stavom, stavom Lásky. Tak neváhaj, je v tebe viac. Vieš to. Dôležité je, či sa preto rozhodneš. Cieľ je cesta. Tvoja cesta. Nič jedinečnejšie ako ty nie je.
Esencia mi pripomenula to, čo zabúdame - Cieľ je cesta. Už je čas to naplniť a užiť si tú cestu. Výhrou a odmenou je cesta samotná, ktorú si dáme, prejdeme.
