ESENCIA BYŤ HVIEZDNY

   Tvoja esencia začína pri Demänovskej jaskyni Slobody smer sedlo Machnatô. Hneď od prvých krokov cítim veľmi príjemné, vyrovnané energie. Príroda Nízkych Tatier je uvoľňujúca, slobodná, príjemná. Žiadne extrémy, je skrátka príjemná. Tvoja trasa začína prekrásnym, slobodným úsekom. Malým, zato pomerne dlhým kaňonom, ktorým cesta pomaly, neustále stúpa do výšok tunajších kopcov. Ten úsek cesty je čarovný.

Kaskádovité jazierka priezračnej vody valiacej sa malým kaňonom skál, pováľaných stromov a zelene všade, kam sa pozrieš. Slnko svojím prerušovaným jasom dodáva vode lesk a spolu vytvárajú nádhernú scenériu okolia. Krásne živé divadlo. Cítim sa tu veľmi príjemne. Strácajú sa ti tu slová, myšlienky. Telo, duša sa uvoľňuje a oboje spokojnosťou iba SÚ, existujú. Prítomne, vďačne, s pokorou v dokonalosť prírody. Človek sa tu znova rozpamätáva, čo je dôležité, kam patrí. A tie pokojné, vyvážené energie prostredia liečia na počkanie. Vlastne celú tvoju esenciu cítim tieto pokojné, vyrovnané energie uvoľnenia, slobody.

V nejakej časti prebiehajúcej cesty som na chvíľočku myšlienkou zablúdil do minulosti a akoby som nevedome chcel spojiť prítomnosť s minulosťou. V tej sekunde padne kúsok odo mňa, s veľkým buchnutím, kusisko hrubého, brezového konára. Vo svojom vnútri viem, že  je to varovanie. Nevracaj sa do minulosti! Neprepájaj to! Ani v myšlienkach! Dôrazné varovanie, potrebné na to, aby sme sa pohli ďalej na svojich cestách a nemotali sa v minulosti.

Prvý čarokrásny úsek okolo potoka sa končí a chodník sa dvíha lesom na vrchol kopca Iľanovské sedlo. Z postupného, pomalého stúpania okolo potoka, sa cesta rýchlo mení na úsek naberania výšky v teréne. Stúpanie je omnoho prudšie a každým krokom sa dvíham ponad les, kde sa mi otvára výhľad na širšie okolie. Vysoké skalné steny okolo mňa postupne ukazujú svoju krásu a veľkoleposť. Cesta je naďalej príjemná, pokojná, slobodná. Máš veľmi príjemnú, pokojnú, uvoľňujúcu, vyrovnanú esenciu. Je to radosť tu byť.

Z Iľanovského sedla pokračujem na záverečný výstup na sedlo Machnatô. Cesta je strmá, ale postupná. Veľmi si vychutnávam celú esenciu. Pomaly, ale isto sa dostávam na vrchol sedla Machnatô. Od označenia sedla je to ešte kúsok z domova stromov do domova skál, kde sa naplno otvárajú výhľady z opačnej strany sedla. Práve pre tieto výhľady ma nekonečne baví štverať sa na vrcholy a potom sa plniť tým, čo vidím, cítim, žijem. Roztvorila sa celá dolina ako domino. Stojím priamo oproti Chopku a jeho okoliu v pozadí. Pod nohami mi leží oveľa strmšia, opačná strana sedla Machnatô, než ktorou som sem prišiel. Tu na vrchole si dávam dostatok času, na čo najväčšiu možnosť prítomne si vychutnať pobyt Tu a Teraz. Ukladám si do pamäte každý detail prítomného okamihu ako skener.

Už cestou niekde pod vrcholom som zachytil prítomnosť prírodných bytostí. Ani z ďaleka nebývajú kdekoľvek v prírode, kde si zmyslíme. Sú len na čistých, vysoko vibračných miestach. Neurčuje to výzor miesta, aj keď z časti to priestor zrkadlí. Nie sú teda všade. Tu hore ich vnímam. Nechávam všetko plynúť s očakávaním, čo príde. Po nasýtení duše jedinečnými, prítomnými okamihmi, sa poberám ďalej hrebeňom vrcholu na presné miesto tvojej esencie. Sprievodca ma vedie nejakú chvíľu a v diaľke mi ukazuje vyčnievajúci strom na hrane skaly. Mierim teda priamo k nemu. Cestou si fotím nezvykle krásne, dokonalé horské kvety, ktoré nachádzam len na horských lúkach. Prichádzam k miestu tvojej esencie. Pekná borovica a asi dva metre od nej vystúpená hrana skaly. Mám sa rozhodnúť, kam umiestnim tvoju esenciu. Skala, strom, skala, strom. Rozhodnutie je na mne. Po nacítení mi viac k tvojej energii ide energia stromu-dreva. Esenciu umiestňujem tam.

Nechávam ju pracovať a po chvíli ti píšem odkaz od skalných bytostí tohto miesta:

Byť hviezdou nestačí ( v ľudskom svete). Byť hviezdny je celkom niečo iné. Hviezda je symbol neznáma, cesty, večnosti, žiarenia a radosti. Hojnosti aj moci. Ako však hviezdy skutočne pracujú? SÚ. Sú hviezdne, to znamená žiaria. Nie však vonkajškom, ale svojím vnútrom. Ich vnútorné žiarenie je odleskom na ich povrchu. Navonok sa iba lesknú. Ich skutočné žiarenie pochádza z vnútra. Rovnako tak sa zrkadlí láska človeka, tak sa zrkadlí jeho duša. Iba odlesk na povrchu nestačí. Tak rozoznáš žiarenie hviezdy, od lesku prázdnej nádoby. Žiarenie je kľúč. Kľúč od oslobodenia, kľúč od uvoľnenia, kľúč od bytia. A teraz len buď, aby žiarilo tvoje vnútro a tvoje bytie bolo hviezdnym. Tak duša nachádza uvoľnenie, uspokojenie. Tak sa človek stáva slobodným. V láske, v čistote, v pravde - vo večnosti.