Svetlo
Svetlo je Boží zámer. Nie v jeho jase, ten tam je prirodzene, ale v jeho vibrácii. V jeho sile, božskosti. Svetlá izba nie je to isté ako jasná izba.
To Boh chce aby duše svetlom boli. Čo to je Boh? Každodenný život. Božské tvorenie je tvorenie v dokonalosti. Znova a znova začína deň, znova a znova kráča duša za svetlom. To je nový začiatok. Každý deň, každý okamih.
Všetko, čo tu na Zemi je, je potrebné. Všetko, čo tu na Zemi je, je dokonalé, pretože to tvorí Zem, tvorí čas, tvorí ľudská myseľ a to má pôvod v božskom tvorení.
Chceš vidieť veci v rovnováhe? Život v rovnováhe? Pozri sa do prírody. Nie na obrazovke v umelom obraze, ale v čase, v prítomnom okamihu. Tu a teraz. Dýchať to božské, vidieť to božské, počuť to božské, cítiť to božské.
Človek vzišiel z prírody. Tam jeho myseľ je, tam jeho svetlo je. Preto znova a znova trávi v nej čas lebo božským sa stáva. Príroda je jeho domovom, jeho prítomnosťou, jeho vášňou, jeho srdcom.
Tu a Teraz sa znova rodím. Rodím sa však do svojej rovnováhy, do svojho lesa, do svojej mysle. Tu som. V rovnováhe. Prečo? Lebo božské pravým je, božské prítomným je, božské jednoduchým je.
Nezabudni na svoj les, svoj domov, svoj čas, svoju prítomnosť, svoj jas, svoju božskosť. Pocítiš vibráciu…
Tu a Teraz
Láska je pečaťou. Pečaťou Boha. To Boh tvorí v jednom okamihu zapečatením (zatvorením) srdca pre jeho plnenie láskou a v tom istom okamihu uvoľnením (oslobodením) lásky v ňom. Uvoľnením (oslobodením) našej duše. V tej pečati je všetko. A tá pečať sa teraz otvára. Srdce sa plnilo láskou a teraz ju šíri do okolia. Slobodne, voľne, prítomne, pretože už nastal čas. Čas srdca, lásky, svetla. Čas bytia Tu a Teraz. V pravde, čistote, uvoľnení, radosti a láske. To božským je – to prítomným je…
TU A TERAZ…
Ľudstvo v prírode
Podstata bytia človeka na Zemi je bytie človeka v prírode. Prišli ste na živú, modrú, zdravú Zem. To, kam ste to dopracovali nie je podstatné. To nech rozoberajú duše zamerané na pohľad hmoty rozumom. Dôležitý je čas daný vám ako ľudstvu. Ako ho ľudstvo strávi počas svojej cesty bytím. Rovnako ako u jednotlivca.
V pravej podstate je ľudstvo dokonalosťou. To, čo bolo, je cestou poznania. To, čo je teraz, je cestou prítomnosti. A prítomnosť chce každý vidieť, čo najlepšie. Problém je, že väčšina žije to, čo bolo a čo môže byť. Áno, svet je tvorený zákonmi a mechanizmami na ochranu rovnováhy a správneho smerovania ľudstva, ale teraz to nie je podstatné. Teraz je potrebné aby ste žili svoju dokonalosť v hmote. Aby ste prejavili svoju podstatu v hmote. Musíte ju žiť v sebe, čo vôbec nie je ťažké.
Ak ste zladený so svojou dokonalosťou vo svojom vnútri, dokonalosť sa prejaví aj navonok. Je potrebné však nežiť nič iné. Iba práve tú dokonalosť, ktorú chcete vidieť vo svojich životoch. Zákon príťažlivosti je jednoduchý. Práve teraz je to na tých dušiach, ktorí sú vlajkonosičmi, aby ich v zapätí nasledovali ostatné duše. To, čo potrebujete, je pustiť vaše vnútra naplno, ako zrkadlá, ktoré odrazia vašu dokonalosť (ktorej ste nositeľmi) na správne miesta na Zemi, kde ich bude vidieť najlepšie a kde ich nič iné neprekryje.
Príroda má svoje mechanizmy očisty a obnovy. Tie vy ako ľudstvo neprekonáte. Nie je potrebné sa zameriavať na spôsoby ako človek dokáže vymyslieť správnu cestu. Ako ďalej. Tú cestu vyberú oveľa dokonalejšie samo - fungujúce mechanizmy. Čo je podstatné, ľudstvo musí prestať s pozíciou vodcu, tak ako tomu rozumie v súčasnosti. Pozícia ľudstva v zdravom systéme vesmíru je byť kanálom lásky, harmónie a rovnováhy na Zemi.
Sledujte lásku rastúcu v sebe a tá nastaví mechanizmy vesmíru na správne bytie človeka v budúcnosti. Úlohou dneška však nie je aktivita, ale otvorená dôvera v schopnosť človeka odrážať dokonalosť vesmíru. Dokonalosť vesmíru, ktorá je obohatená tým, že prejde cez človeka v rovnováhe a harmónii, aby sa manifestovala ako láska na Zemi. Nič iné to nie je, iba prechod lásky od prameňa stále na nižšie a nižšie úrovne bytia.
V súčasnosti sa to zaseklo pri človeku minulosti. Človek prítomnosti je láska. Nežite teda minulosť, ak poznáte proces správneho mechanizmu prechodu lásky všetkými rovinami vesmíru.
O všetko vo vesmíre je postarané, buďte iba zrkadlom.
Bytie človeka
Evolúcia je cestou života v bytí. Srdce je cestou života v bytí. Láska je cestou života v bytí. Bytie proste iba je. To je bytie. Človek žije hojnosť, žije hlad. Žije mier, žije vojnu. Žije lásku, žije smútok. Všetko iba je.
Prečo sa človek stáva nástrojom, ako tieto veci ovládať? Prečo je neustále nespokojný v bytí? Veď má všetko. Chce vojnu, vytvorí ju. Chce lásku, vytvorí ju. Čo ale človek neovláda, je pravosť a skutočnosť týchto vecí. Aj vojna je k úžitku, ak je pravá a skutočná. Vzniká na ňu nárok v očiach Boha. V očiach očisty a cesty.
Prečo človek neustále žobre o svoj život, aby bol taký a taký? Prečo? Lebo chce ovládať, chce vlastniť, chce mať. Chce byť niekým, čím nie je. Chce vtedy a vtedy. Tak a tak. A potom sa čuduje, ako jeho vládnutie končí. Nerovnováhou.
To človek bol poslaný na Zem, aby držal rovnováhu. Rovnováhu života v dávaní a prijímaní. To človek je cesta Boha v rozkvete a plynulosti. Tak súčasný človek je iba odleskom pravých a skutočných vecí.
Zmena je kľúč. Zmena stavu prináša jeho vývoj. Nech sa prebudí obyčajnosť a všednosť života, dňa, okamihu, aby láska bola skutočnou, česť nemennou, vášeň horlivou, vôľa nezlomnou, pokora danou, úcta konanou a odpustenie naplneným. Odpustenie sebe, svojej ceste, svojej láske. Miluj seba, ako miluješ prosté. Miluj prosté, ako miluješ seba. Svoj dych, svoj čas, svoju existenciu lebo si darom svetu a svet bol darovaný tebe.
Zamysli sa a uvedom si tieto slová…
Posolstvo
Čas sa spojil s časom a cesta je vykúpením. Znova hmotné sa stáva nehmotným. Znova nastáva čas Nula. V akej vízii chce človek vidieť svet? Biely, čierny? Šedý, ružový? Aký svet vlastne je?
Je tým, čím je človek. Človek je tvorcom sveta. Ale nie z jeho podstaty, ale z jeho Ducha. Podstatu tvorí iba Boh - božské na Zemi. To nehmotné je súčasťou hmotného, či sa to človeku páči alebo nie. Či tomu rozumie alebo nie. Nech znova povstanú duše hmoty, čo nehmotným sa stali. V čase, v ceste, v Duchu aj v tele.
To cesta býva vykúpením, to cesta určuje smer. Je treba preto kráčať, byť v pohybe s novým, starým aj budúcim. Kráčať a kráčať. Znova dýchať čistý vzduch, velebiť Matku Zem, rozprávať sa so zvieratami, lesom, Zemou. Uvoľniť Láske cestu. V srdci, v bytí, v žití.
Tak znova stáva sa nemožné možným, pretože Láska nepozná hranice. Je čistá a nežná ako vzduch, ktorý dýchate. Silná a mocná ako sila, po ktorej túžite. Nie však z chamtivosti, ale z Lásky samotnej.
Veci proste sú, Zem proste je. A znova nastane vek Nula. Znova budú rieky čisté a plné rýb. Zem bude spievať pieseň Lásky a človek jej bude načúvať. Učiť sa ju, aby plynul so všetkým živým, zdravým, čistým, pravým.
Tak prvý sa stanú novými, prázdny plnými a svetlo preberie Zem.
Cesta
Začalo sa šíriť choré myslenie ľudí, ale tiež začalo prúdiť nové paradigma pre svet - Láska. Nech tvoje tvorenie, tvoja myseľ, tvoje bytie je podmienené láskou, pokorou a stíšením. Tam tkvie tvoja odvaha, tvoje určenie, tvoj smer ako ukotviť život a cítiť sa pri tom ľahko, sviežo, vášnivo a radostne.
Zrod nového
Čas sa spojil s časom. Staré s novým. Vlastne už nové vládne svetu. Dnešok novým dňom je. Novým nádychom, novou cestou. Ku cti slúži všetkému živému, že započalo cestu premeny. To cesta života je.
Ako krásne šumí tok prírody. Ako krásne plynie život človeka. To duša v ňom stáva sa vedomým telom. Vedomou časťou Boha. Dnes oslava započala, pretože zrod nového stal sa skutočnosťou.
Buďte trpezlivé duše na zmenu aj v hmote. To začiatok nového jest. V duši, v srdci, v mysli, v tele. A znova povstane Fénix z popola. Znova príroda stane sa novou, pravou, čistou. Nezabudni človek však odovzdať žezlo starému. Už ho netreba.
To srdce vládne svetu, vládne mysli, vládne telu. Tak znova začni človek dýchať zhlboka. Nasleduj svoj krok, svoj dych, svoje srdce a začni byť živý. Živý v strave, v bytí, v ceste, v počatí. Počatí nového lebo nové vždy začína zrodom, povstaním a vydaním sa na novú cestu.
A cesta kráča, slnko sprevádza ťa životom. To zdroj svetla, života na Zemi.
Zrod nového…
Láska
Tak ako vánok prinesie osvieženie, tak láska nosí vášeň, radosť, upokojenie. To láska živý vesmír. Čo to však v skutočnosti je? Čo je hnacím motorom lásky?
Budeš sa čudovať, ale človek. Človek je vedomý si svojho citu. Pre zvieratá je to inštinkt. Pre človeka je to jeho cesta za svetlom. Za podstatou Ducha. Tak tvoja cesta hľadá odpovede. Hľadá čistotu, pravdu a lásku. A to sú tri súčasti pravej, čistej lásky.
Kde ich cítiš v jednom spojení, v jednom objatí? U manžela, manželky? U detí? U priateľa, priateľky? U svojho zvieracieho miláčika? Časom - cestou si uvedomíš, že vo všetkom. Prečo? Lebo tvoje poznanie, tvoja cesta je láskou samotnou. Je slobodou, vášňou, radosťou. Nie je mimo tvoj svet, je súčasťou tvojho sveta.
Čo ti chýba? Práve to poznanie, že už sa netreba náhliť za niečím, ale, že to niečo je súčasťou mňa. A pomaličky, opatrne, ako keď sa rodí kuriatko z vajíčka a ty mu pomáhaš na svet. Pomaličky s čistou láskou, ochranou, pomocou otváraš kúsok škrupinky za škrupinkou. Pretože vieš, že to je dar života. Dar lásky - Nový život.
Tak zrodí sa v tebe ten tvoj a ty si nositeľom jeho zrodu. Si jeho láskou. On ti prinesie lásku. Čistú, pravú, pravdivú. Ty si jej zrodom, ona je tvojím poznaním. O tom je tvoja cesta. Cesta lásky na Zemi. My sme nositelia jej naplnenia na Zemi.
Ako to aplikuješ na svoju cestu?
Vieš to. Jednoducho VIEŠ. V sebe.
Volá sa to LÁSKA…
Svetelná prítomnosť
Svetlo tvorí podstatu. Je to dané vibráciou. Vibráciou miesta, času, vesmíru. Znova a znova povstal čas objavenia svetla v sebe. Život je čarovný hlavne kvôli bytiu v prítomnosti. V svetelnej prítomnosti. Nech znova a znova skúsi posvietiť duša ľudstvu na jeho ceste bytím. Iba neznalý žije tmu na úkor svetla. Znova a znova skúša duša spojiť sa s človekom. A pritom tento stav je prirodzený ako vánok za slnečného dňa. Je to samozrejmosť. Vďaka tomu si človek uvedomuje zmenu prítomnosti. Dnes nastal čas premeny. A je dňom, ktorým je každý deň, pretože prítomný čas je to jediné, čo je skutočnosťou.
To tvorenie Boha sa stáva prirodzeným. Všetkému, čo zachytilo prítomný, dnešný deň
Som
Si všetko a nič. Všetko - všetkým, čím sa rozhodneš byť. Nič - nie v zmysle ničoho - nuly. Ale súčasť celku - jednoty. A na tom nič nezmeníš a ani nechceš meniť. Prijmi celok, uvoľni sa, aby si čo najviac precítil pravosť vecí, dejov. Cit vedie k pravosti, pravosť k cieľu, cieľ k ceste, cesta k srdcu, srdce k jednote, jednota k svetlu, svetlo k zdroju, zdroj k vzniku, vznik k večnosti. Večnosť je láska. Všetko toto je presiaknuté láskou. Ty si láska.
Nasleduj Lásku - to je smer.
Hlas prítomnosti prírody
Ty, ktorý si v blaženosti pri spojení s Matkou Prírodou. Ty, ktorý počuješ jej hlas, jej volanie v srdci. Ty, čo nažívaš pri myšlienke na ňu vo večnosti. Tebe patrí svet. Tebe odovzdá sa kúzlo prítomnosti.
V slobode, v láske, v bytí. Nekonaj v hmote. Konaj v láske, v bytí. Konaj vo svojom srdci. Ako? Ako kvet v púšti. Kvet v púšti - to je voda v púšti. Je v púšti všetkým. Tak tvoje srdce je v prírode všetkým. Kvitne, žiari, teší sa. Rozplýva blaženosťou lebo tam doma je. Tam celým je. Tam prázdnym je.
A čo je prázdne vo vesmíre, vesmír zasiahne tvorením, dokonalosťou. Životom, spasením. Tak aj človek na začiatku bol dokonalosťou. Teraz hľadá cestu. Cestu ako byť prázdny. A srdce ho vedie, vedie ho do prírody.
Tam kde je vodou, tam kde je svetlom - dokonalosťou. Preto Ty, ktorý rozumieš živlom, srdcu, hlasu prírody. Povstaň a ukáž cestu iným lebo všetko jedným je. Láskou v bytí, v tichu, v prázdnote.
Iba buď a počúvaj. Počúvaj hlas prírody.
Láska Je
Láska je cesta, láska JE. Už iba ňou byť. Ľudia sa domnievajú, že to je vonkajší stav, ktorý treba hľadať, zveľaďovať, byť ním, žiť ho. On je, ale vo vnútri nás. Je novou cestou v novom veku. Jej súčasné vibrácie dosahujú vibrácií Kristovho vedomia.
Pripravení a otvorení ľudia sú požehnaný svojimi cestami kráčať po pláňach večnosti, v sprievode lásky. Nie sme iba láskou - sme ľudia so svojimi telami, snami, túžbami, bytím. Všetko to však vychádza a ja napojené na jednotu. Je to jednotou.
Skrz naše telá sa pretvára láska z nadpozemskej, na lásku zemskú. Sme, milujeme a čím viac, tým sme plnší a prázdny zároveň. Bohu vďaka za tento stav jednoty, stav lásky.
Ty, čo si láskou vedome ju ži a miluj, pretože láska nemá hranice. Nemá hodnotu. Buď je čistou a pravdivou alebo nie je. Buď požehnaná cesta človeka v láske, bytí lebo človek s ňou prešiel tmou, aby bol svetlom. Tu a teraz.
Láska JE.
Zjednotenie
Zjednotenie – to Božské spojenie sa so samým sebou. Tá jednota daná v nás. To dokonalosť prírody ho odráža v každodennom bytí. Neváhaj preto nasledovať ho. Byť ním. Veď jednota je daná všetkému od Stvoriteľa.
A preto neváhaj nasledovať hlas svojho srdca, ktoré je jednotné. Tvoja myseľ sa narodila jednotná, tvoje srdce sa narodilo jednotné. Nič tak nepripraví skutočné zjednotenie mysle a srdca ako zjednotenie duše, ktoré vedie spoľahlivo rozum a srdce tmou, búrkou priamo do svetla.
Neváhaj preto byť jednotný. Neváhaj nasledovať hlas srdca. On ti pošepne, kde je tvoje miesto, tvoj smer. To miesto je v tebe. Je tebou. Je cestou.
Tak myslí Boh, tak tvorí podstata, tak žije človek zjednotený v ceste.
Buď preto nový, buď jednotný a tvoja duša spočinie na pieskoch času. V únave, vôli, v bytí, v ceste. Ale v spojení s Bohom, s cestou samotnou.
Zjednotenie – stav mysle a srdca Boha, mysle a srdca Teba.
Srdce človeka je srdcom prírody
Srdce človeka je srdcom prírody. Jeho láska v ňom je láska k prírode. Ak človek pocíti lásku v srdci, pocíti príroda lásku na svojej vibračnej rovine. Ak človek miluje, miluje nezištne, čisto, jasne, priamo. To je to, čo potrebuje príroda cítiť. Lásku človeka.
Akonáhle pocíti človek lásku v srdci, nastáva spojenie s láskou na všetkých úrovniach. Človek zrazu vidí krásu, nehu, dokonalosť všade okolo. Automaticky ho to ťahá k harmónii, kráse života. Človek začne vyhľadávať tento pocit v spojení s prírodou. Prechádzky lúkou, lesom, parkom. Čas strávený s pocitom lásky v prírode. Vtáci, voda, stromy, pokoj, ticho. Skrátka akýkoľvek dotyk s prírodou. Harmónia. Nachádza to všetko v prírode. A každý pocit je spojením s prírodou. Príroda je harmónia a rovnováha. Človek sa tam cíti dobre. Vyhľadáva to viac a viac.
Obnovia sa prastaré korene ľudstva v jeho srdci, kde miesto človeka je v spojení s prírodou. V takom naladení vysiela k prírode čistú lásku, bez toho, aby si to uvedomoval. Príroda mu zrkadlí jeho lásku a poskytuje všetko, čo potrebuje. Žiada za to iba to, čím človek je - Lásku. Rovnováha človeka je teda rovnováhou prírody. Jeho nerovnováha je zase nerovnováhou prírody (života samotného).
Keď milujeme, všade je harmónia, hojnosť, radosť. Nie sú katastrofy, vojny, choroby, hlad. Pretože človek žije lásku v sebe. Nevolí si nič iné. Volí si lásku, pretože tak sa cíti prirodzene dobre. To je jeho voľba, smer. Ten smer je v každom človeku, zvoliť si však musí každý sám. Na stav lásky je potrebné dozrieť a byť ním.
Srdce človeka je srdcom prírody.
Prítomnosť, jednota, láska
Prítomnosť, jednota, láska. Tri základné stavy bytia všetkého živého a neživého. Tri smery jedného – Života. Ak sa zameriame na hĺbku týchto pojmov, nie je možné aby život bol smutný, prázdny, ťažký a pod.
Byť prítomný zaručuje neustálu obnovu všetkého, čo prežívame. Neustály tok energie, čiže života.
Byť jednotný tvorí spojenie so všetkými a všetkým na Zemi a v sebe. Vtedy nemôže vzniknúť pocit oddelenia na Zemi. Všetko so všetkým súvisí a je súčasťou celku, vrátane nás ľudí.
Byť láskou, to hovorí za všetko. Vzniká automaticky pocit, že všetko má svoj dôvod a prijímam ho tak, ako je – láskou. Všetko je láskou. Mizne pocit nedostatku.
Tieto tri stavy sú prirodzene dané v prírode. Všetko dokonale je a dopĺňa celok svojím prirodzeným bytím. Vzniká harmónia, ktorú netreba udržiavať – iba je.
Človek je jednou z častí tohto celku. Ak sa zameria na tieto tri stavy v sebe – ich hĺbku, čistotu nemôže nebyť v harmónii s celkom. Teda so všetkým.
Príroda ma naučila, že prítomnosť, jednota, láska je cesta. Cesta k harmónii s prírodou, teda harmónii so všetkým.
Nové vedomie
Život je prítomný. Ľudia prebudení sú súčasťou veľkého počtu zmien, ktoré teraz neustále prebiehajú. Vedia vedome vo svojich vnútrach, že prebieha množstvo zmien. Ako v nás jednotlivcoch, tak vo väčších skupinách, národoch, krajinách, svetadieloch. Na celej Zemi, v celom vesmíre.
Zo začiatku nie je jednoduché nekonať a pozorovať prebiehajúce zmeny. Byť ich súčasťou. To sa teraz učíme. Všetko je inak, všade nastáva uvoľňovanie starého programu a nastolenie nových vecí, zmien, procesov, názorov, skutočností, presvedčení. Aj keď na úrovni fyzickej existencie sa to valí ako obrovská vlna nového, na úrovni duše a srdca cítime pokoj, postupné uvoľňovanie. A aj radosť, lebo to, čo prichádza je duši a srdcu bližšie ako starý stav vedomia.
Takže dá sa povedať, že vládu mysle z minulosti, teraz preberá vláda srdca a duše novodobého človeka. Sme prítomnejší, uvoľnenejší, skutočnejší. Nazval by som to, že sme viac doma vo svojich bytiach. V mysli, v srdci, v duši. V dušiach cítime, že môžeme byť viac samými sebou. Žiť a konať v súlade so svojím srdcom, dušou, potrebami. Žiť svoje sny, mať prácu a svoje bytie ako potrebujem. Mať dostatok všetkého, pretože táto nová cesta, tento nový stav vedomia je stavom lásky.
Každý ho žije svojím jedinečným spôsobom. Dieliky nás samých zapadajú na svoje miesto v nových vibráciách nového usporiadania Zeme a vesmíru. Vždy to tak bolo, ibaže v minulosti boli vibrácie ľudstva v iných hodnotách. Dnes ľudstvo dosahuje potrebnú vibráciu lásky a čistoty. To presycuje každú oblasť života človeka. Vzťahy, prácu, bytie. Všetko si vyžaduje vibráciu lásky.
Ona už tu dávno je. Na nás je žiť ju, násobiť ju, byť ňou. Tak sa stávame novým stavom duše vesmíru, duše prírody, novým stavom človeka na Zemi. Človeka, ktorý sa rozpamätáva na svoju pravú úlohu na Zemi - Byť kanálom lásky.
Spojením s prírodou človek znova objaví stratenú cestu k svojej slobode, hojnosti, spokojnosti, rovnováhy, harmónii. Stačí na prírodu viac myslieť, viac ju pozorovať, viac v nej tráviť čas. Je to skrátka spoločná cesta človeka a prírody - jednotný stav. Jedna vibrácia, vibrácia lásky.
Na tejto ceste je čoraz viac svetla a nič to nemôže ohroziť. Pocit hrozby už nie je potrebný. Iba sa musíme odovzdať duši, srdcu a byť súčasťou týchto práve prebiehajúcich zmien.
Nasledovať volanie srdca, volanie duše, volanie prírody – volanie Lásky.
Pieseň vody
Posvätná je pieseň vody, posvätný je hlas a šum rieky. Rieky čistej, prírodnej. Láskavej a múdrej. To jej hlas živý ťa. To jej múdrosť je ti smerom, majákom. Tak započúvaj sa do jej vôd, jej hlasu, jej srdca. To ona volá ťa.
Miluj ju a ona miluje teba. Dá ti zázrak - zázrak vody. Zázrak lásky, zázrak prítomnosti.
Požehnaj jej a ona požehná tebe, pretože ste jedným. Jedným okamihom prítomnosti a lásky. Počuješ jej hlas?
Ona tvoj áno.
Pretože Láska
Posvätné sú slová Boha. On sa však neprihovára slovami. Tvorí prítomnosťou, dokonalosťou. Tak, ako to je. Len on môže v jednom okamihu brať aj dávať.
Tak povstaň človeče, zo spánku večnosti a nevedomosti. Chop sa svojho žezla, svojho poslania. Byť Novým človekom na Zemi. Tvoja úloha je každodenná. Vedome si voliť a žiť lásku. Byť ňou, pretože láska je rovnováha, láska je pravda, láska je cesta. Ty tým všetkým už si.
Tvojou novou úlohou je nezaspať, nezablúdiť na svojej ceste. Tak vesmír prebudí svoju moc a bude ti oporou, cestou.
Nepotrebuješ vedieť kam, potrebuješ Byť...
Nový človek
Divoká a slobodná je príroda bez človeka. Divoká a slobodná je príroda aj s človekom. Ona JE.
Človek si myslí, že on je pánom tvorstva. To, ale už dávno neplatí. Nikdy to neplatilo. To chorá myseľ chorého človeka, zvolila si tento stav. Nový čas však Novým človekom je. Už to nie je stav. Už je to čas, pretože čas je v skutočnosti prítomnosť. Znova sa nadýchni človeče. Čisto a prítomne. Plne a radostne. Nový Si. Máš všetko, čo potrebuješ, aby si Novým bol.
Nie zajtra, nie potom, ale Tu a Teraz. A príroda je ti zrkadlom, istotou, vášňou. Zrazu svet Nový je. Zrazu čas Nový je. Vždy bol. Nebol však Nový človek. A ten sa práve rodí. Vo svojom myslení, vo svojej ceste, vo svojej Láske.
Tak buď Nový, nechaj všetko staré tak. Je to tak jednoduché, ako Tu a Teraz dýchať čistý vzduch.
Nový svet
Staré Novým Je. Nastal čas nula. Boh požehnal Novému času a zrodil sa Nový človek. To Láska živý ho, to Láska tvorí ho.
Stane sa zázrak a Boží syn znova nájde svoj svet? Svoju cestu? Áno. Ibaže tým synom nie je jednotlivec, ale ľudstvo.
Každý má na výber. Ísť vpravo, či vľavo. Hore, či dole. Tak stane sa vôľa Božia a povstane Nový svet. A vôbec to nebude trvať dlho. Už to nie je potrebné.
Čas sa s časom stretol a je čas na všetko Nové...
Rozhodni sa
Povstal vietor z výšin. Povstal a prináša smrť. Smrť starému, pretože smrť je zároveň oslobodením, uvoľnením cesty novému.
Povstal vietor slobodne a prítomne, pretože jeho sila je Tu a Teraz. Povstal vietor a zrodil sa nový. On nový vždy bol, len o tom nevie. Nepremýšľa ako človek.
Človek však vetrom je, ak sa jeho vedomie tak rozhodne. Ak nie, aj tak dobre, pretože vietor o tom vie, on je prítomnosťou. A teraz je slobodou, uvoľnením, vášňou. Novou zmenou.
Človek vedomý to vie, a tak je rovnako teraz prítomnosťou. Vie, že Tu a Teraz je jednotou pre všetko. A tak sa stáva vetrom, stáva sa tou energiou. Novou, vášnivou, celistvou.
Štartuje sa v ňom nový oheň. Oheň pre novú cestu, pretože všetko novým je.
Dôležité je ako sa človek rozhodne.
Prítomná voľba
Posvätné sú slová Boha. Hovorí prítomnosťou. Počuješ ich? Sú nežné, tiché, plné Lásky a Svetla. To on prihovára sa ti Láskou.
Práve teraz hovorí ti, že si Láskou, Bohom, okamihom bytia. Pripomína ti, aby si bol sám sebou. Svojou dušou, svojou Láskou, svojím bytím. Tak podstatné v dnešnej dobe. Tak dôležité v tomto okamihu.
A on iba je a ty si ním. Čo to znamená? Aby si bol prítomným okamihom Lásky, bytím samotným. Tak ako príroda, ktorá sa prebúdza na jar a je novým životom. Stále a stále, každý rok.
Tak ty si novým stále a stále, každý rok. A tento rok, tento požehnaný čas je len jeden stav. Stav Lásky, okamihu prítomnosti.
Tak nezúfaj nad minulosťou, netráp sa budúcnosťou. Len si praj Lásku. Tu a Teraz. Má tisíc podôb a každá je jedným. Ako ty.
Tak buď celistvý (á) a konečne sa rozhodni. Inak to nebude.
A potom to Ži, bez ohľadu na prítomnosť. A ona bude skvelá, pretože si voľba.
Prítomnosť
Posvätná je rieka života, jeho tok. A iba plynie a plynie. Ide si svojím smerom a spôsobom. A predsa je všetko dané, prítomné. Práve prítomnosť v živote zabezpečuje jeho večnosť.
Tak ostaň prítomný, po inom netúž, pretože láska je večná a prítomná vo všetkom. A ty človek láskou si. Prítomný, večný, pravdivý, ak si svojou podstatou, svojou božskosťou.
Tak hľadaj jednoduchosť a prítomnosť. Tak staneš sa prítomným, čistým obrazom Boha. Boha na Zemi, pretože skrz telo zažívaš svoju podstatu. Svoju lásku, čistotu, nehu.
A tak si pravdivý k sebe, k iným, k prítomnosti. Ono to ani inak nejde, pretože Boh takto tvorí. Jednoducho, prítomne, čisto. Je Láskou.
A čo ty? Budeš svojou podstatou? Už ňou si. Vždy si bol. Chce sa od teba iba prítomnosť a rozhodnutie. Rozhodnutie čím som.
Jednoduchosť a ľahkosť sú tvoje dedičstvo.